od tejto terapeutickej komunity.
Toto nie je miesto, ktoré ste si vybrali. Skrátka už niet kam ďalej. Ujsť sám pred sebou. Konečná. Takéto slová opakujú vo filme Pravidlá lži traja terapeuti členom komunity, v ktorej sa ťažko drogovo závislí učia, ako žiť bez drog, ako vydržať čistí.
A zostať čistý znamená aj neklamať. Sám seba a okolie. Amputovať to peklo zvané minulosť, vysypať ju ako mobil, farmaceutiká a bankovky z vrecák na stôl v prijímacej miestnosti. Nechať ich tam, zavrieť šuplík, a potom snáď aj tie dvere.
Bolo by fajn, keby začať nanovo zahŕňalo resetovať zo dňa na deň flashbacky. Ale tak to nejde. Ide to ťažko. Nie preto, že komunita má svoje prísne pravidlá, ktoré sa začínajú rozvičkou, na ktorej je to už „od rána ako u mentálov“. Potom prechádzajú fyzickou prácou, skupinovými rozhovormi. Končia sa až neľútostným hlasovaním ako v aréne s gladiátormi.
Priťažujúcou okolnosťou liečby je, že niektoré tváre sa nestretávajú v komunite prvýkrát. Ako nováčik Roman s demagogickým Milanom, ktorý manipuluje skupinou. Postupne sa odkrýva, že Romanova jazva je až príliš prepojená s Milanom, a preto sa nemôže zaceliť.
Práve tento motív dodáva psychologickej dráme napätie a prvky trileru. Inak by boli Pravidlá lži „len“ sondou z terapeutickej liečebne, s jej rituálmi, odkrývaniami vzťahov k sebe i k okoliu, a so stoličkami v kruhu, na ktorých sedí „drogový dinosaurus“ vedľa bossa drogovej mafie v Španielsku.
Pravidlá lži sú hraným debutom scenáristu a najmä dokumentaristu Roberta Sedláčka. Príbehy narkomanov pozná, nakrúcal s nimi už dokument. Zrejme preto sú charaktery postáv také autentické vo svojich slabostiach, úprimnom odhodlaní, ale aj v držaní tela, tikoch či v mimike pri skupinových sedeniach. Ich spomienky pripomínajú zábery z Anděl Exit či z Post Coitum, ale nálada tohto filmu je hlbšia a mrazivejšia ako na dne zamrznutého rybníka kdesi v Pošumaví.
A tak ako Roman musí absolvovať vstupný rituál - „odomknúť rybník“, aj divák musí zísť o schodík nižšie, než je pri návšteve kina zvyknutý. No Robert Sedláček podpísaný pod scenárom a réžiou, Petr Koblovský za kamerou, Jiří Langmajer a David Švehlík v hlavných postavách vás svojimi „fobkami“, „paranojkami“, flashbackmi a traumami prevedú obozretne ako školení terapeuti.
S pokoru (“teda s múdrosťou“), láskou (“lebo bez tej to bolo ťažké“) a z veľkej časti abstinujúc od „zoznamu vecí, ktoré ubližujú“ filmu. Tri princípy, s ktorými vyliečený narkoman odchádza do sveta tam vonku, si tvorcovia zobrali k srdcu.
Konečne poctivo urobený český film bez „láskavého humoru“ a hysterického mediálneho ošiaľu.
Pravidlá lži. ČR, 2006, 119 min.
Réžia, scenár: Robert Sedláček
Kamera: Petr Koblovský
Hudba: Tomáš Kimpl
Hrajú: Jiří Langmajer, David Švehlík, David Novotný, Jaroslav Plesl, Jan Budař, Klára Issová
Premiéra v SR: 13. septembra
