BRATISLAVA. Do roku 2030 si Slovenský energetický sektor na Slovensku vyžiada investície vo výške 600 miliárd korún. Vyplýva to zo stratégie energetickej bezpečnosti Slovenska, ktorú včera oficiálne predstavilo ministerstvo hospodárstva.
Odkiaľ peniaze pôjdu, ešte rezort presne nevie. Predpokladá, že časť zaplatí súkromný sektor a časť štátna kasa. O tom, ako sa plánované investície premietnu do cien elektriny, minister Ľubomír Jahnátek špekulovať nechcel.
„Ako budú vyzerať ceny energií po tom, ako sa do nich zakalkulujú investície, je dnes veľmi ťažké predpokladať,“ povedal. Dodal, že energetické spoločnosti už dnes s časťou investícií počítajú.
Finančný model bude podľa Jahnátka závisieť aj od politickej dohody. Veľa peňazí si podľa neho vyžiada aj uspokojenie potrieb Sociálnej poisťovne, zdravotníctva či výstavba diaľnic. Vláda si bude musieť určiť priority. „Nie je možné predpokladať, že všetky predstavy ministerstiev sa podarí zrealizovať v krátkom období, tvrdí Jahnátek.
Nové zdroje
Pri výstavbe nových zdrojov, na ktoré má ísť približne 460 miliárd korún, má najviac investícií, takmer 44 percent, smerovať na obnoviteľné zdroje. Približne tretina peňazí má ísť na jadrové elektrárne.
Zvyšok sa preinvestuje na tepelné elektrárne a vodnú elektráreň Ipeľ. Obnoviteľné zdroje by v roku 2030 mali tvoriť necelú štvrtinu z celkovej elektrickej energie.
Koncepcia počíta aj s výstavbou druhej jadrovej elektrárne, ktorá má približne v roku 2025 nahradiť vtedy už dosluhujúce Jaslovské Bohunice.
Ministerstvo pritom chce, aby nové zdroje stavali iné subjekty ako Slovenské elektrárne. To by podľa Jahnátka malo zabezpečiť liberalizáciu a konkurenciu na trhu.
Diverzifikácia
Súčasťou materiálu je aj návrh plánu, ako znížiť závislosť Slovenska od dodávok ropy a plynu z Ruska. Predpokladá sa napríklad úprava ropovodu Družba tak, aby sa prostredníctvom neho na Slovensko dala čerpať ropa z Čiech, ktoré sú napojené aj na neruské zdroje. Teraz ropa cez Družbu tečie len jedným smerom.
Ministerstvo tiež vkladá nádeje do plynovodu Nabucco, ktorý má priamo napojiť Európu na zdroje zemného plynu v oblasti Kaspického mora. Potrubie, ktoré by malo byť hotové v roku 2012, plánuje postaviť konzorcium piatich energetických spoločností. Medzi inými aj rakúska OMV a maďarský MOL.
Projekt však spôsobuje diplomatické spory medzi Európskou úniou a USA. Infraštruktúra sa má napojiť aj na zdroje plynu v Iráne, čomu chcú Američania zabrániť. Od roku 1999 platí v Amerike zákon, podľa ktorého každá zahraničná spoločnosť, ktorá investuje v iránskom plynárenskom a ropnom sektore viac ako 20 miliónov dolárov, podlieha sankciám USA.
Rakúsky spolkový kancelár Alfred Gusenbauer však vyhlásil, že Rakúsko zo strategických dôvodov od projektu neodstúpi, aj proti vôli USA.
