Dnešný svet je taký úžasný preto, že je rýchly. Už nemusíte útrpne čakať a vypytovať sa pocestných, aby sa k vám doniesol chýr, že v krajskom meste je veľký jarmok. Ak si na ňom chcete kúpiť voz s niekoľkými koňmi, nie je potrebné vydať sa na cestu o týždeň skôr. A keď sa vám tam zapáči nejaká dievka, nebude nástojiť, aby ste jej chodili pod okienko celé týždne, kým vás pustí do komôrky. Na to nie je čas. Musíte byť rýchlejší ako ktokoľvek iný, ináč vám vyfúknu všetky horúce novinky, výhodné obchody a najlepšie baby priamo pred nosom. To už dnes musí byť jasné snáď všetkým.
Dokonale to chápu aj výrobcovia nových modelov áut. Prečo by inak vyrábali mašinky, ktoré z nuly na stovku zrýchlia za 5 sekúnd a pri poctivej stosedemdesiatke pradú ako mača? Dobre oni vedia, že možnosti technológií treba využívať naplno. Bohužiaľ, vždy sa nájdu nejaké brzdy pokroku. Automobiloví technológovia sa nedohodli s tvorcami dopravných predpisov a tak ešte aj na diaľnici musíte dodržiavať úbohých 130. A to už ani nespomínam babrákov, čo sa motajú predpísaným spôsobom v rýchlejšom pruhu. Načo vám je tristo koní pod kapotou, keď ich musíte držať na uzde? Jazdiť na takom autíčku pomaly je také isté bohapusté mrhanie, ako obývať v hollywoodskej vile len špajzu! Jazda na novom dokonalom aute predsa stráca bez rýchlosti význam!
Ale to budete darmo vysvetľovať strážcom poriadku na cestách. A keby len im! Už celé roky sa borím s predsudkami a snažím sa šíriť osvetu. Vysvetľujem mojim menej osvieteným a spomaleným priateľom a známym, že dobrý šofér sa rýchlej jazdy báť nemusí. Ak máte situáciu na ceste pod palcom, nehrozí vám žiadne nebezpečenstvo. Šlamastiky na ceste nespôsobujú skúsení vodiči, ktorí vedia na čo je plynový pedál. Štatistikami, ktoré všetko hádžu na prekročenú rýchlosť, ich chcú len zastrašiť.
Všetky nehody sú dielom zakomplexovaných šoférskych poloanalfabetov, ktorí sú na ceste stratení. Darmo idú pomaly, keď používajú pri jazde všetky orgány okrem mozgu. Keby takým nešťastníkom odobrali vodičské preukazy, nemáme sa na cestách čoho báť. No... možno by stačilo pre nich vytvoriť osobitné komunikácie... Hlavne prestaňte dávať nezmyselné zákazy jazdcom, ktorí sedia oboma nohami pevne v sedle! Všetci sa predsa nemôžeme dať na pretekársku dráhu.
Fero Balaj
