š) spoločnosti.
Mýtus prvý: štúdium je také náročné!
Silná zbraň v rukách študenta. Stačí spomenúť, že študuje VŠ (ideálne je pripojiť názov odboru obsahujúci nejaké latinské slovo) a už ho babičky a tety usádzajú a nosia koláče a rezne, pretože ten náš študent má predsa náročný život. Mama bez reptania vyperie ponožky a mladší brat musí vyniesť smeti za neho, pretože inteligent musí oddychovať.
Malý príklad zo života. Som vo štvrtom ročníku. Tento semester mám školu len v utorok a stredu (ak nepočítam jedinú prednášku v pondelok). Uznávam, trocha extrém, ale za celé štúdium som mal školu celých päť dní len jeden semester.
Podobne je to s učením. Priebežné písomky sú ohlásené už na začiatku roka a stačí sa na ne pozrieť zväčša dva-tri dni vopred. Skúškové je trocha náročnejšie, ale aj tak sú ľudia, ktorí sa začnú učiť skôr ako dva týždne vopred, zriedkavejší ako čierny jednorožec.
Kto má aspoň trocha snahy, zvládne skúškové za tri týždne a čakajú ho viac než tri mesiace prázdnin v lete a zhruba mesiac v zime. Kdeže je vražedné gymnázium alebo, nebodaj, základná škola! Do života prváčika, otrocky vstávajúceho o pol siedmej ráno a zaspávajúceho s myšlienkou, že zajtra ho môžu z hocičoho vyvolať, by som sa už nedokázal vrátiť. A to nie som nejaký flákač, s kreditmi bezpečne predbieham študijný plán.
Dobre, poviete si, ekonomika - škola pre blondínky. Áno, náročnosť ekonómie je až na pár predmetov nízka. Ale zďaleka nielen ekonómie. Poznám informatikov, právnikov, fyzikov, filozofov... a čas je ich hlavná devíza. Samozrejme, môžete namietať, vysoká škola nemá učiť, ale len poskytovať priestor na učenie. Skutočne, kto chce, môže sa zapojiť do vedeckej činnosti, môže si dať dvakrát viac predmetov a sedieť v škole od rána do večera. Takých je však mizivé percento. Veľká časť nechodí ani na prednášky, ani na nepovinné cvičenia.
Tento text sa netýka napríklad medikov. Uznávam, že ich štúdium je náročné a tvrdo preverované. Vďakabohu.
Mýtus druhý - štúdium je strašne drahé!
...my robotníci naň nemáme, a tak budú deti radšej makať v sklade. Túto hlášku počuť skôr od rodičov alebo stredoškolákov, ktorí si takto zdôvodňujú svoju budúcnosť, keď je im prednejších 12 000 Sk mesačne teraz hneď ako istota v celom budúcom živote.
Takže nízky rozpočet. Najväčšou položkou je ubytovanie, internáty sa pohybujú od 1000 do 2500 Sk, priváty okolo 3000 Sk. Literatúra: ja som si za štyri roky kúpil asi päť kníh v súhrnnej hodnote 800 Sk. Väčšina textov je v elektronickej forme, prípadne sa dá požičať, okopírovať, kúpiť použitá.
Ale dobre, niekto sa bez toho nezaobíde, tak nech je to 500 Sk mesačne. Strava: tu patrí skôr mínus ako plus, pretože vysokoškolák má takú istú spotrebu ako pracujúci (ak neštuduje vzpieranie alebo kulturistiku). Navyše má možnosť kupovať si dotované jedlá v školských jedálňach. Šikovnými kombináciami špagety/kečup/ryža/ kura/pizza sa dá udržať pri živote za 4000 korún mesačne. Záver: ročné náklady študenta sú asi 80 000 korún.
Ako ich zohnať, keď rodičia na to nemajú? Nočná mora študenta - práca popri štúdiu. Vo veľkých mestách (Bratislava, Praha, Brno) nie je problém zohnať práce za 60 - 80 Sk na hodinu. V prípade, že ste schopnejší, aj oveľa viac. Nehovoriac o informatikoch, ktorí sa skôr musia báť o život, aby ich supi z IT firiem neroztrhali na franforce v snahe získať ich pre seba.
Vychádza mi z toho, že študent je schopný sa pohodlne uživiť sám prácou popri štúdiu a letnou prácou. Je mi jasné, že nie každému sa chce ísť zo školy dokladať tovar do hypermarketu, zatiaľ čo jeho spolužiaci sa vyvážajú na autách, ktoré dostali od tatka. Áno, k študentskému životu by mali skôr patriť intelektuálne večery v kaviarňach a návštevy galérií ako neónové svetlo Tesca. Ale to už je na inú diskusiu, ja som chcel len ukázať, že študovať sa dá, aj keď na chleba nie je.
