Čo by ste spravili, keby ste pri kúpe tovaru, konkrétne pečienok, zistili, že pod obalom sú kusy čohosi, čo už pomaly aj chodí? Aby som bol presný - časť pečienok už bola jednoducho zelená.
Asi by sa vo vás prebudil spravodlivý hnev a na obchodníka by ste poslali minimálne SOIku a presne v duchu súčasného mediálneho pranierovania takýchto nepoctivých obchodníkov by vás hrial pocit, že ste zasa trochu pomohli v spravodlivom boji za práva klientov.
My sme však dobráci od kosti, a preto sme sa rozhodli upozorniť na fakt vedúceho predajne a oslovili sme najbližšiu pani predavačku.
Čo by ste spravili po tom, ako pani predavačka vykoná laxný pokus o nájdenie vedúceho, ktorý sa skončí neúspechom, a s postojom znudeného úradníka vás pošle preč, že ona nemá na vás, jej zákazníka, čas?
Asi by ste svoje spravodlivé rozhorčenie vystupňovali a s pocitom, že tu nielen predávajú pokazený tovar, ale ešte aj kašlú na svojho klienta, ktorý ich chce na vec upozorniť, by ste o to horlivejšie vytáčali čísla kompetentných.
My sme však dobráci od kosti, a preto sme v pátracej akcii pokračovali.
Čo by ste spravili potom, čo vás v podstate sám vedúci pošle do 'prďáša' so slovami „a to je fakt zelené?“ (nie, modré!), prípadne vás začne poúčať, že od vás očakáva korektné správanie (to bola arogantná reakcia na upozornenie, že to asi naozaj začneme riešiť cez SOI, keďže za posledný mesiac sme v tej istej prevádzke reklamovali už plesnivý údenáč a roztrhané vrecká zmrazených kuracích krkov) a nakoniec vás zabije konštatovaním, že oni to nemajú čas kontrolovať, lebo mäsa im chodí veľmi veľa (pričom ten sortiment naozaj patrí medzi tie ponukovo jednoduchšie)?
Asi by ste mu tu pečienku napchali minimálne za krk.
My sme však dobráci od kosti, veď to už poznáte, a tak tentokrát sme zostali pri slovných upozorneniach, ktoré síce boli dôrazné, ale ako sa zdá, míňajú sa účinkom....
...ale už teraz som mal sto chutí ten tovar normálne kúpiť, a následne im ho oplieskať o hlavu. Týmto skrz-naskrz kreténskym a antizákazníckym prístupom si títo zodpovední pracovníci zabezpečili, že nabudúce sa už nenecháme zmiasť naším nekonečným dobráctvom.
Pýtate sa, prečo tam teda stále chodím nakupovať?
Časť pravdy je skrytá vo zvedavosti - takýto skanzen minulosti je výborný študijný materiál a občas vydá aj na napísanie článku. A to, samozrejme, nie je všetko, takýto masochizmus sa dá pestovať iba do určitej úrovne. V našej lokalite jednoducho nie je alternatíva. Aj preto sa pred pokladňami naďalej tvoria rady, aj preto sa tam vracajú aj tí nespokojní zákazníci (my využijeme každú príležitosť, keď môžeme nakúpiť inde, ale nejde to vždy).
Našu Jednotu by pokojne mohli v učebniciach ekonómie prezentovať ako typický príklad, ako v prípade neexistencie lokálnej konkurencie dokáže prosperovať aj firma, ktorá by inak musela buď zvýšiť kvalitu poskytovaných služieb, alebo skrachovať. U nás v Krasňanoch, žiaľ, žiadna konkurencia nevyrástla (zato sa tu stavia kostol, aspoň sa bude mať kde pán vedúci vyspovedať za svoje hriechy!). Ja im zo srdca prajem, nech si tu otvorí nejaký supermarket partia ľudí, ktorí postsocialistickú „starostlivosť“ nahradia skutočným záujmom o klienta.
Dovtedy tým, ktorí „nemajú čas“ na klienta a kontrolu tovaru, ktorý predávajú, môžem len sľúbiť, že časy dobráctva od kosti sú nenávratne preč.
Autor: Sveťo Styk
