spoločnosti. Ide paradoxne o dedičstvo predchádzajúcej reformnej vlády.
Nie je doteraz ľahko pochopiteľné, prečo predchádzajúce ministerstvo financií dovolilo založenie Ďiaľničnej spoločnosti, ktorá opticky znižuje verejné výdavky na stavanie diaľnic. Aj keď celková operácia bola urobená oveľa kvalitnejšie ako v Maďarsku a formálne sa pohybuje na hrane súčasnej metodiky, účelovosť a nesystémovosť sa nedá poprieť. Napriek upozorneniam niekoľkých analytikov o problematickosti takejto konštrukcie sa ekonomickí poradcovia vtedajšej opozície ukázali aj pri zjavnej výrečnosti ako odborne nezorientovaní a nevytvorili tlak na odstránenie takejto euro „míny“. Financi zrejme rátali s tým, že takto sa pomôže výstavbe diaľnic. A pritom oveľa systémovejšie by bolo presadiť moderného ministra dopravy s víziou, ktorý by cez následne zreformované vlastné ministerstvo dokázal ďalej posunúť výstavbu diaľnic aj s menším objemom peňazí.
Euro to však neohrozí. Ekonomika posilnená reformami, ktoré boli tvorené a podporované práve vedením predchádzajúceho ministerstva financií, vyprodukuje dostatočné nadpríjmy, aby sa to dalo zvládnuť s prijateľným šetrením. Bohužiaľ, existuje riziko, že nové ministerstvo financií vyžiadané šetrenie uskutoční najjednoduchšie a zároveň najnevhodnejšie. Plošným šetrením aj v rezortoch, ktoré sú pre znalostnú ekonomiku dôležité. To by znamenalo, že by sa nám prichádzajúce euro predražilo.
Autor: Ján Tóth, Predseda Klubu ekonomických analytikov
