je za dinosaurov. V jeho očiach je takýmto dinosaurom aj súčasná slovenská politická garnitúra. Český minister zdravotníctva za ODS TOMÁŠ JULÍNEK.
Inšpirovala vás reforma bývalej slovenskej vlády?
„Jednoznačne. Veľmi nám pomohlo to, že sme mohli čerpať skúsenosti z praktickej aplikácie. Obdivuhodné bolo u vás to tempo a dynamika rozhodnutí a ich politické presadenie, aj keď východisková situácia v Česku a na Slovensku sa líši. Na Slovensku to bolo riešenie krízy a vyžadovalo si razantnejší prístup.“
Zavádzate poplatky, podobne ako Dzurindova vláda. Pred voľbami sa však všetci zhodli, že ich efekt na zníženie nadmerného dopytu po zdravotníckych službách a liekoch sa vyčerpal.
„Ja to v žiadnom prípade nepreceňujem a všade hovorím, že poplatky nie sú reforma, ale len prvá nepopulárna fáza stabilizácie a zastavenie plytvania. Viem, že pôsobia iba určitý čas. Potom sa buď musia zvyšovať, alebo treba ich štruktúru zmeniť.“
Poplatky v zdravotníctve sú nepopulárne. Opozícia to môže využiť tak ako u nás Smer. Nie je to príliš vysoká politická daň, ktorú vy a ODS zaplatíte?
„Ťažko povedať. Nedokážem si predstaviť v zdravotníctve nejaké kroky, ktoré by všetci občania vždy pozitívne ocenili. Navodenie psychologického momentu spoluúčasti, hodnoty tej služby, je však podľa mňa veľmi podstatné aj za politickú cenu. Aj na Slovensku sa ukázalo, že lekári si na poplatky zvykli a protestovali proti ich zrušeniu. Vzťah medzi pacientom a lekárom nie je iba vzťahom liečiteľa a liečeného, ale je aj obchodným vzťahom. Poplatky to pomáhajú ľuďom pochopiť. Majú navyše aj protikorupčný charakter.“
Ak sú poplatky problémom, je podľa vás priechodné spoplatnenie liečenia niektorých chorôb. Na tento krok už Dzurindova vláda nemala odvahu. Súčasná detto.
„V tom sa líši náš plán od slovenského. Nechceme ísť na to zoznamom chorôb. Chceme vytvárať ponuku na strane verejného zdravotného poistenia. Ponúkneme alternatívne plány, nech si každý vyberie, čo mu vyhovuje. Pôjde teda o výber produktov zdravotného poistenia, ktoré budú ponúkať poisťovne. Ďalšia fáza je naštartovanie zdravotného sporenia.“
Chcete teda vytvárať poistné balíčky s väčšou či menšou spoluúčasťou, ktoré následne zohľadnia aj výšku odvodov, ktoré ľudia platia na zdravotné poistenie?
„Áno. Na začiatku budú určené 2 až 3 produkty, ktoré poisťovne budú musieť zo zákona ponúkať. Zdá sa nám to efektívnejšie. Musíme však oddeliť dohľad nad poisťovňami a účasť štátu v poisťovniach. Kontrolný úrad nad zdravotnými poisťovňami bude zrkadlovým obrazom zákona o zdravotných poisťovniach. To znamená, že tam budú určené všetky povinnosti vrátane nastavenia výšky zisku, reinvestovania zisku, primeraných prevádzkových nákladov. Pričom nechcem žiadne drastické obmedzovanie, pretože to je hlúpe.“
Vy teda nechcete ísť cestou uzákonenia percenta na prevádzkové náklady poisťovní?
„Bude to limitované. Chceme však nastaviť parametre tak, aby bolo zaujímavé kúpiť si poisťovňu, alebo ju založiť.“
Poisťovne budú akciovými spoločnosťami?
„Presne tak.“
Ak súkromný investor založí zdravotnú poisťovňu, urobí to pre zisk. Na Slovensku teraz prebieha zápas, aby zdravotné poisťovne nemohli vyplácať zisk cez dividendy a vracali ho do zdravotného poistenia. Aký je váš pohľad na zisk zdravotnej poisťovne?
„Dôležité je správne nastavenie rovnováhy, aby bolo na trhu zaujímavé pôsobiť. Zároveň by sa mala veľká časť peňazí venovať na inováciu produktov a komunikáciu s poistencami.“
Ste proti dividendám?
„Bude určená časť zisku na dividendy, lebo inak by som sem nepritiahol žiadny vstupný kapitál. Ten je veľmi dôležitý. Zo štátneho rozpočtu nie je na transformáciu zdravotných poisťovní vyčlenená ani koruna. Takže to musí byť samofinancovateľný projekt. A takým bude len vtedy, keď vstúpi kapitál, ktorý to zaplatí.“
Budú všetky poisťovne privatizované, alebo ostatnú niektoré aj po transformácii štátne?
„Ešte to nie je úplne jasné. Nejaké návrhy máme, ale nebolo by taktické o tom rozprávať dopredu. Máme viacero riešení, alternatív. Sme si tiež vedomí, že štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa má na trhu dominantné postavenie.“
Na začiatku slovenskej reformy bol spor, kto určí cenu výkonov. Dnes je to vec dohody medzi poisťovňami a zdravotníkmi. Ako to chcete riešiť vy?
„Úplne rovnako. Je obdivuhodné, že sa vám to podarilo dostať do tejto roviny, pretože ilúziou fixných cien sa opájajú všetci lekári v Európe. Pôjdeme rovnakou cestou, ale sme pozadu. Nás to len čaká. Dohadovanie o cenách bude podľa nového zákona možné najskôr na budúci rok. Takže máte obrovský náskok a vrátiť to späť by bolo úplným nezmyslom. Lebo podľa mojich informácií poisťovne u vás navýšili platbu v niektorých prípadoch až o 20 percent.“
Áno, lebo minister Valentovič im chce vziať zisky.
„Tu vidno, že keď politik pohrozí - ale nemal by to, samozrejme, robiť prostredníctvom hrozby likvidácie, tak to v systéme zafunguje. Lebo pacient by mal byť tým najdôležitejším aj pre poisťovne, aj pre politikov. Ale hroziť im likvidáciou - a to už nehovorím o tom, že by mala byť jedna poisťovňa - je scestné. To tu zažívame tiež.“
Ako chcete znížiť nadbytočné kapacity? V slovenských podmienkach na to mala slúžiť takzvaná minimálna sieť poskytovateľov zdravotnej starostlivosti.
„Nie je správne vytvárať konkurenčné prostredie zdravotných poisťovní a zároveň určovať prostredníctvom štátu minimálnu sieť. U vás to bolo motivované tým, že ste museli rýchlo konať, umoriť dlh a stabilizovať trh. Ja to takto nechcem urobiť. Nie som pod tlakom ako bol minister Zajac a nemusím určovať minimálnu sieť, pretože to nie je nutné. Presvedčili ma o tom krajskí politici, keď predimenzovali kapacity na základe politických rozhodnutí. Robili sa obchody: Ty podporíš moju nemocnicu, ja tebe výstavbu diaľnic.“
A ako chcete transformovať nemocnice?
„Nejakou plošnou privatizáciou to v súčasnom stave a úrovni manažmentu neplánujem. Chystáme pretransformovanie fakultných nemocníc na univerzitné, aby univerzity zobrali väčšiu zodpovednosť za ich fungovanie, lebo v nich prebieha praktická výučba a takisto v nich majú výskum. Podľa zákona to tiež budú akciové spoločnosti, a teda je predpoklad, že sa nebudú zadlžovať a ich manažéri budú konať zodpovednejšie. Bol by som naozaj rád, keby sa našiel pre tieto nemocnice aj súkromný partner. Bude na politickom rozhodnutí, či bude mať v nich súkromný kapitál väčší, alebo menší podiel. Osobne som bol priaznivcom väčšej privatizácie, lebo som zástancom, že súkromný vlastník je lepší. V súčasnosti však nie je veľa dobrých prevádzkovateľov nemocničných zariadení. Nemám možnosť si vybrať napríklad z desiatich manažérov, ktorí to vedia robiť a majú s tým skúsenosť.“
Ale niektorým sa darí aj u vás.
„Áno, niektorí to dokázali, prenajali si nemocnice, ale je to všetko len v plienkach. Nemocnice by som rád predal, ale nie je komu. Pravdaže, zaujímavý by bol aj zahraničný kapitál, ale zase zdôrazňujem, že sa nemusíme ponáhľať. Najskôr ich treba naozaj ,odkopnúť' od štátu, dostať ich z pozície štátnej príspevkovej organizácie, a to bude dobrá štartovacia pozícia.“
Dnešná slovenská skúsenosť je aj taká, že keď sa zmení politická garnitúra, reformy sa rušia. Ako chcete presvedčiť o správnosti svojich reforiem?
„Závisí to hlavne od toho, ako kvalitne bude urobená transformácia zdravotných poisťovní a aký stabilný bude trh zdravotného poistenia, aby ho už nebolo možné meniť. Čudujem sa tým, ktorí to chcú u vás všetko vrátiť. To im nenapadne, že systém bol zadlžený práve tým, ako bol nastavený. Pre mňa sú tieto politické sily dinosaurami. Ja s takýmito dinosaurami taktiež vediem vojnu: David Rath (bývalý minister zdravotníctva za ČSSD, pozn. red.), Lekársky odborový zväz. To sú ľudia, ktorí si myslia, že v takom dynamicky sa rozvíjajúcom prostrední, akým je zdravotníctvo, majú platiť zákony a premisy z roku 1960.
Musíme sa predsa pozerať na dynamické zmeny, ktoré sa objavujú v spoločnosti a v Európe. Sledujem napríklad situáciu v Maďarsku. Kam dospeli s jednou poisťovňou? Teraz ju rozdeľujú. Asi majú na to nejaký dôvod. Je naozaj škoda pre slovenské zdravotníctvo, že sa ľudia a politická garnitúra vracajú do minulého storočia. Aj ľavicovým zmýšľaním sa dá korigovať nastavený systém. Dajú sa dať napríklad väčšie záruky pre niektoré sociálne skupiny alebo sa dá viac dozerať na zdravotné poisťovne. Ale vracať to všetko - ako ja hovorím do Jurského parku - je veľká škoda.“
Stretli ste sa s ministrom Valentovičom?
„Nie, zatiaľ nie, nemáme žiadne kontakty. Pohybujeme sa po mimobežkách a nemáme si čo povedať. Oni sa vracajú späť.“
Čím to je, že tak veľa doktorov a sestričiek zo Slovenska chodí pracovať do Česka?
„Nepochybne je to tým, že česká ekonomika bola silnejšia a rozdelením štátu sa to prejavilo aj v zdravotníctve. Slovenské zdravotníctvo poškodilo na začiatku to, že štát vlastnil Všeobecnú zdravotnú poisťovňu a určoval jej, že má zvýšiť výdavky, aj keď poisťovňa na to nemala. Došlo k zadlženiu. Navyše, Česi odvedú z príjmov do zdravotníctva viac. Zajacovou reformou ste nás však predbehli. Vaši ľudia, pokiaľ sú odborníkmi, nám, samozrejme, neprekážajú. Skôr naopak. Sestričky dobre vplývajú na pacientov už len tým, že hovoria príjemnou mäkkou slovenčinou.“
