Pred štyrmi rokmi prišli za ním akcionári Prvej stavebnej sporiteľne s tým, že vtedajší šéf predstavenstva Ján Burger odchádza do dôchodku a jeho by si vedeli predstaviť ako nového šéfa. Po niekoľkých rokovaniach sa rozhodol. „Zavážila ponuka,“ vysvetľuje dôvod odchodu z politiky. V kuloároch sa hovorí, že rozhodnutie prišlo po konflikte s Pavlom Ruskom. Mal byť jedným z vážnych kandidátov, čo ho mali nahradiť na poste šéfa strany. Špekulácie komentovať odmieta. O vzťahoch s Ruskom hovorí, že sa pohybovali v profesionálnej rovine. „Nikdy sme neboli blízki priatelia. Bol to profesionálny pracovný vzťah.“
Vyštudoval zahraničný obchod. Robiť v ňom nechcel. Mal vzťah ku kultúre, kde napokon načas zakotvil.
Intuícia v bodoch zlomu
Hovorí o sebe, že je intuitívny typ. Intuíciou sa riadil v zlomových obdobiach života. Využíva ju pri riadení firmy. „Po revolúcii v roku 1989 mi intuícia hovorila - zabudni na kultúru, nebude to dobré, tam peniaze nepotečú, ťažko sa bude robiť.“ Musel sa preorientovať. Postupne sa vrátil k tomu, čo vyštudoval. „Sú to intuície, ktoré mi hovoria, že je čas na zmenu, a treba ju urobiť.“ Intuíciu často poslúcha.
Z kultúry sa vrhol priamo do biznisu, k čomu mu pomohla dobrá znalosť nemčiny. Tlmočil istej skupine rakúskych podnikateľov, ktorá hľadala investičné príležitosti na Slovensku. Zaujal ich nielen ako tlmočník. „Zistili, že okrem tlmočenia viem aj rozmýšľať.“ Začal pre nich pracovať, riadil niekoľko firiem v kupónovej privatizácii. Potom pracoval u exprezidenta Kováča na odbore zahraničnej politiky, neskôr ako riaditeľ jeho sekretariátu a protokolu. Odtiaľ si to namieril do bankovníctva. Bol poradcom pre investície a privatizáciu v Investment Bank Austria, dostal sa do predstavenstva Bank Austria. Po fúzii Bank Austria s Creditanstaltom sa stal podpredsedom predstavenstva novej banky.
Skúsenosť v parlamente ho naučila, ako myslia a konajú ľudia v politike - na druhej strane barikády. O bývalých partajných kolegoch z ANO veľa nehovorí. „Pokiaľ som bol v ANO, fungovala pluralita názorov, dalo sa komunikovať a pri hlasovaní v parlamente sa riadiť svojím svedomím.“
Prázdna a plná chladnička
Medzi politikmi má známych v opozícii i v koalícii. Politika by si podľa neho zaslúžila častejšiu „transfúziu krvi“. Francúzi sú známi svojou politickou profesionálnou školou, na Slovensku niečo také nie je. „Tam sú profesionálni politici, u nás sa o profesionalite politikov nedá hovoriť.“ Aj keby sme mali viac „čistokrvných“ profesionálov, stále by to podľa Béreša bolo o cykloch, ktoré sa opakujú. „Príde pravicová vláda, urobí reformy a naplní chladničku, príde ľavicová vláda, ktorá chladničku vyprázdni. Takto sa to točí dookola.“
Prvá stavebná sporiteľňa pred troma rokmi chcela podnikať v druhom sporivom pilieri. Masívnou kampaňou vstúpila na trh s Prvou dôchodkovou sporiteľňou. Nakoniec ju predala. Nepodarilo sa im zlákať toľko klientov, aby sa ocitli aspoň v prvej trojke na trhu, čo by im zaručilo rýchlejšiu návratnosť vložených investícií. „Keď sme to nedosiahli, rozhodli sme sa firmu predať.“ Zdôrazňuje, že to nebol prejav nedôvery k druhému pilieru. Zmeny, ktoré chce vniesť do systému vláda - napríklad dobrovoľný vstup, presun rodičov na materskej do priebežného štátneho piliera alebo zníženie odvodov – nie sú podľa Béreša šťastné. „Nie je dobré systém spustiť a o pár mesiacov ho zmeniť. Je to, ako keby po prvej tretine hokejového zápasu vyhlásili, že sa začne hrať podľa basketbalových pravidiel. To proste nejde.“
Pri otázke, čo si myslí o odškodňovaní klientov BMG Investu, Horizontu a ďalších nebankových subjektov, zvážnie a tvári sa prísnejšie. „Táto požiadavka by bola oprávnená len vtedy, keby tí, ktorí peniaze do nebankoviek vložili, sa s ostatnými občanmi rozdelili aj o výnosy, ktoré im boli priebežne vyplácané.“ Nevidí dôvod, prečo by sa daňoví poplatníci mali skladať na ľudí, ktorí dobrovoľne išli do pyramídových hier. „To je ako keby som podal Lotto, nevyhrám, ale všetci budú za to zodpovední a mali by sa mi poskladať, lebo som prerobil.“
Aspoň deň voľna
V práci trávi veľa času, no je zástancom toho, že človek v akomkoľvek zamestnaní alebo vo funkcii by mal mať v týždni aspoň jeden deň voľna, keď úplne prácu vypustí. „Náboženstvá zbytočne nehovoria, jeden deň v týždni by mal človek svätiť, lebo hlava a telo sa opotrebuje.“ Hovorí, že ak niekto 24 hodín sedí v robote a ešte aj v nedeľu poobede zvoláva porady, „tak potom asi niečo nie je v poriadku“. Voľný čas najradšej trávi na golfe alebo úplne sám - na posede v lese. „Snažím sa odtrhnúť od všetkého, byť iba sám so sebou a rozjímať s prírodou, čo je pre mňa dosť dôležité.“
Úplne vypnúť sa mu vždy nepodarí. Niekedy sa Bérešovi o robote aj sníva. Máva sny o komerčných produktoch stavebnej sporiteľne. „Sú to vizionárske sny, ktoré má väčšinou prepadnú, ráno sa zobudím, začnem o nich premýšľať. Mnohé z nich sa splnia.“
„Vykvasené“ celebrity
Na ľudí v práci je náročný. Vyžaduje kvalitu a rýchlosť. Nemá rád dlhé a zbytočné diskusie. „Porady musia byť vecné, nerád chodím okolo horúcej kaše.“ Pri rozhodovaní zohľadňuje názory podriadených, vo vypätých a málo jednoznačných situáciách však rozhoduje sám alebo v úzkom kruhu s predstavenstvom. „Predstavenstvo nesie zodpovednosť za firmu a ak niečo nepôjde, je prvé na odstrel. My na rozdiel od vedenia futbalového zväzu, musíme odísť, ak nemáme výsledky.“
Nemá veľké osobné výzvy. „Riadim sa tým, že človek musí byť rád, ak sa zobudí zdravý a živý.“ Ako 30-ročný ovdovel a zostal sám s malým synom. Po tejto udalosti prehodnotil celý dovtedajší život. Skutočnými hrdinami sú pre neho napríklad lekári, ktorí nedávno oddelili siamské dvojčatá. „Pre mňa nie sú celebritami tí, ktorých vykvasia médiá a o týždeň ani neviete, že existujú.“ Na médiách sa mu nepáči, že robia hrdinov z ľudí, ktorí „národu nemajú čo povedať“.
Viac na www.leaders.sk
