stik PETER STANĚK.
Vaši študenti hovoria, že ste človek, ktorý vidí svet príliš čierno. Fakt je, že ste strojcom a prognostikom rôznych katastrofických scenárov. Ako odpoviete?
„Rozdiel medzi pesimistom a optimistom je v tom, že pesimista je dobre informovaný optimista. Toho sa držím. Zaoberám sa komplexným pohľadom na svet. Nie je veľmi povzbudivý ani nehovorí, že sa homo sapiens významným spôsobom kvalitatívne posunul. Na nešťastie, väčšina prognóz vychádza. O klimatických zmenách som písal pred 15 rokmi. Všetci sa smiali a dnes je to téma číslo jeden. Nesmejú sa už ani po finančných krízach v juhovýchodnej Ázii, Brazílii, Argentíne a Rusku. A predvídal som aj hypotekárnu krízu, podobne ako ďalší ekonómovia. V budúcnosti budú hitom dve otázky: energetika a fenomén sivej a čiernej ekonomiky, ktorá nadobúda vo svete obludné rozmery.“
Čo ste mysleli pod tým, že homo sapiens sa veľmi kvalitatívne nezmenil?
„Prevažná väčšina spoločnosti spokojne využíva výsledky civilizácie bez toho, aby im rozumela. Platí to od starého Ríma až po dnešok.“
To je predsa základný znak civilizácie.
„Človek by sa však mal zamýšľať nad tým, čo civilizácia obsahuje. Klasická ukážka: dnes všetci hovoria o žití na dlh. Máme hypotekárne a spotrebné úvery. Banky vám stále ponúkajú nové finančné produkty. Rozbiehajú sa 40-ročné hypotéky s tým, že si ešte môžete z úveru zaplatiť aj zariadenie domácností. Kto by to nezobral? Je však otázne, či ľudia už dávno neprekročili hranicu neodhadnuteľného. Predpokladať, že 40 rokov nebudem mať problém platiť vysoké splátky, je nesmierne odvážne a nezodpovedá to realite. Preto hovorím: Rozmýšľajte, čo robíte a kam investujete. No je to hlas volajúceho na púšti. Na úverovú eufóriu to nezaberá.“
Svet nie je možný bez rizika, to pripúšťate?
„Svet vždy obsahuje riziko. Ja sa držím zásady odhadnuteľného rizika. Preto mám úspory v troch bankách. Vo väčšine prípadov totiž nedošlo ku kolapsu celého sektora. Ak padne banka, máte garanciu cez Fond ochrany vkladov, ktorý dúfajme bude fungovať, hoci pri našich politikoch to platiť nemusí. Snažím sa minimalizovať riziko.“
Počítate s tým, že vývoj vedy je taký dynamický, že vaše čierne vízie sa môžu napokon ukázať ako neplatné?
„Prognózy treba neustále obmieňať vo väzbe na vývoj okolo nás. Mojím špeciálnym koníčkom je vplyv komplexu technológií na obraz spoločnosti. Od nanotechnológií a genetického inžinierstva až po biopalivá. Zaujímavou oblasťou je výskum zdravotníctva. Paradoxne, najväčší objem zdrojov nejde na výskum HIV, ale na to, čo je zaujímavé pre bohatú klientelu. Napríklad na výskum obezity, Alzhaimerovej choroby. Nezaujímame sa veľmi o to, koľko černochov zomrie napríklad v Juhoafrickej republike.“
To je veľmi príkre hodnotenie.
„Máte množstvo humanitárnych koncertov, a to je všetko. Ale keď si zoberiete štruktúru 90 miliárd dolárov, ktoré idú na farmaceutický výskum, neubránite sa tomuto dojmu.“
Vráťme sa k technológiám a ich dosahu na obraz spoločnosti.
„Podľa stratégie Európskej únie bude do roku 2030 chýbať Európe asi 28 percent energetického potenciálu. Môže to byť však aj inak. Nanotechnológie môžu energetickú spotrebu skokovo znížiť. Pomocou nich môžete vytvoriť takzvané polarizované svetlo. Je homogénne a má stokrát nižšiu energetickú spotrebu ako súčasné žiarovky. Dokonca ho môžete tónovať. Keď máte zlú náladu, tak bude žlté, keď máte dobrú náladu, tak bude modré. To je ukážka, ako môže vyzerať osvetlenie za 20 rokov a tým aj energetická spotreba. Treba s tým počítať. Som síce pesimista, ale hovorím, že ľudský rod vždy prežil. Otázna je cena prežitia. Buď to budú tony obetí, alebo budeme obete minimalizovať. Ja sa snažím vždy nájsť tú najnižšiu cenu. Žiaľ, jediná vec, s ktorou sa nedá bojovať, je hlúposť. To je konštanta vo vesmíre, ktorá nemá limity. S ňou sa v živote stretávam najčastejšie. To je to, čo nám komplikuje život.“
Stretávate sa s ňou ako poradca predsedov vlády?
„Ježišmária! Stretávam sa. A ešte viac ako bežný občan. Mnohokrát je to hlúposť kombinovaná so samoľúbosťou a osobnými lokálnymi záujmami. To je najhoršia možná kombinácia, oproti ktorej bledne aj semtex alebo nukleárne zbrane. Ak niekto povýši osobné záujmy - ešte aj hlúpe - a môže ovplyvniť rozhodnutie, ktoré sa týka väčšiny občanov, tak to je prípad vysoko nebezpečnej hlúposti.“
Môžete byť konkrétnejší?
„Nerád by som hovoril konkrétne. Ale hlúposť je fenomén, ktorý sa v politických kruhoch vyskytuje pomerne často. Zachytáva celú škálu - od energetických problémov cez trh práce, penzijné systémy až po daňové zákony.“
Teraz ste kritizovali ministrov Jahnátka, Počiatka a Tomanovú?
„Nikdy by som si nedovolil kritizovať ministrov, pokiaľ sú vo funkcii.“
Hovoríte teda o minulosti?
„Minulosť kontinuálne prechádza do súčasnosti. Keby nebolo hlúposti, mnohým problémom by sa teraz dalo predísť. Napríklad, keď hovoríme o verejnom obstarávaní, je to 80 až 90 miliárd korún ročne. Všetci vedia, že tam dochádza ku korupcii a predražovaniu. Podľa analýz EÚ sa verejné obstarávanie predražuje v členských krajinách o 15 až 20 percent. V normálnych podmienkach by to znamenalo, že z tých 90 miliárd by ste 10 mohli ušetriť. Každá vláda pred voľbami hovorí, že tvrdo zasiahne a po voľbách je všetko inak.“
Platí to aj na túto vládu?
„Povedal som každá vláda.“
Naznačili ste, že politikom príliš nedôverujete. Robili ste však poradcu Mečiarovi, teraz radíte Ficovi. Čo sa nezahĺbite len do vedy?
„Som zahĺbený vo vede. Politiku som nikdy nerobil a nerobím.“
Ešte raz. Prečo radíte politikom, keď nemáte o nich vysokú mienku?
„Sú dve možnosti. Buď ich vôbec neovplyvníte a necháte im voľné ruky, alebo sa pokúsite ich trochu vzdelávať a umravniť.“
Darí sa vám to?
„Je to asi 30-percentná úspešnosť.“
Boli ste úspešnejší u Mečiara alebo u terajšieho premiéra Fica?
„Bohužiaľ, u expremiéra Mečiara. Ale nechválim sa tým. Ani nepožadujem ďakovné medaily.“
V čom sa vám nedarí usmerniť premiéra Fica?
„Môžem určité riešenie navrhnúť, keď viem, čo očakávajú, alebo čo považujú za cieľ. Keď to sami nevedia, ťažko sa navrhuje vejár možností a riešení.“
Vláda nemá v hospodárskej politike víziu a cieľ?
„Musíte to otočiť. Víziu robíme s kolegami z ekonomického a prognostického ústavu. Potíme krv a snažíme sa to urobiť čo najlepšie, ale vláda ju nemusí prijať. To je rozdiel medzi vedou a politickou praxou. My napríklad navrhneme alternatívne riešenie v penzijných systémoch, ale zasadne koaličná rada zložená z troch politických subjektov. Odborný prístup sa končí tým, že odovzdáme alternatívy riešenia. Ďalej je to mimo nás.“
Myslíte si, že spoločnosť by mali riadiť vedci?
„Nie. Sú príliš vzdialení od reálneho života. Ideálne je niečo, ako má nemecká vláda, ktorej radí takzvaný Výbor múdrych. Sú to ľudia, ktorí zostávajú na akademickej platforme. Napríklad u nás by nemusel byť problém s dôchodkovými spoločnosťami, dal by sa vyriešiť jednoduchou dohodou.“
Akou?
„DSS potrebujú slušné portfólio. Najlepšie štátne dlhopisy, ktoré by tvorili napríklad 60 percent ich portfólia. Štát by získal dlhé peniaze domáceho pôvodu za prijateľnú cenu. Slovenský sporiteľ by financoval rozvoj vlastného hospodárstva. Môžete bez zásahu do pomeru dôchodkových odvodov 9 : 9 dosiahnuť fungovanie penzijného systému v pravidlách, ktoré by zvýšili jeho bezpečnosť.“
Viete kam smeruje súčasná vláda v prípade druhého piliera?
„Viem si predstaviť, kde by som to chcel dostať ja.“
Kontaktoval vás premiér Fico v tejto veci?
„No, povedzme to takto. Jedenkrát.“
To je dosť málo, nie?
„Som len poradca. Ak necítia potrebu komunikovať so mnou, ja sa nikam nedobíjam.“
Ako prebieha komunikácia vo vzťahu poradca a premiér?
„Dohodli sme sa v zbore poradcov, že o tom nebudeme hovoriť v médiách.“
Ako by ste zredukovali nadbytočné zdravotné kapacity?
„Len čo zdravotnícke zariadenie nie je schopné zaplatiť sumu, ktorá je objektivizovaná na výkon, začne mať problémy a môže vypadnúť zo siete.“
Čiže nemocnica, ktorej rastie dlh a stráca platobnú schopnosť, by mala zo siete odísť preč?
„Áno, presne tak.“
Ste veľký idealista.
„Keď si chce občan takúto nemocnicu udržať vo vzdialenosti, obrazne povedané, sto metrov od vlastného domu, tak by mal napríklad prispieť miestnymi daňami na jej chod. Ďalším problémom je zodpovedať otázku, či 111 miliárd na zdravotníctvo v roku 2007 je veľa, alebo málo. Ak si urobíte seriózne analýzy, zistíte, že je tam zhruba 10 až 15 miliárd korún navyše.“
Radíte vláde, ktorá má od vás dosť odlišné videnie. Napĺňa vás to, alebo je to pre vás iba vec biznisu?
„Nie je to svet biznisu. Mám relatívne malé materiálne potreby. Je to otázka odbornej výzvy. Ak mám ako vedec plniť úlohu v spoločnosti, musím dávať návrhy a riešenia bez ohľadu na to, či som poradcom, alebo nie. Dokonca si myslím, že keď uverejníte tento rozhovor, asi už poradcom nebudem. Takže potom sa vám prídem poďakovať. Moje sklamanie má iné korene.“
Aké?
„Také, že viac moje rady brali v zahraničí ako na Slovensku.“
Kde?
„Vo Svetovej banke alebo v Medzinárodnom menovom fonde. Vždy som však robil najmä pre Slovensko. Je veľmi smutné, keď nakoniec vašu radu realizuje firma E.ON alebo Siemens, ale neurobí ju štruktúra na Slovensku.“
Čím sa ako vedec vlastne nezaoberáte?
„Je mi vzdialené moderné umenie. Neoslovuje ma moderná hudba. Pre mňa sa to končí Bobom Dylanom.“
Autor: Ivan Štulajter Ľuboš Jančík
