anie prieskumu vo svojich vodách.
Ako povedal hovorca konzorcia Jens Müller, aj v prípade, že by Estónsko vykonanie prieskumu povolilo, nie je isté, či by spoločnosť pôvodne projektovanú trasu podmorského plynovodu zmenila. Obavy Estónska v súvislosti s projektom stúpli po tom, čo ruskí vládni predstavitelia vyhlásili, že výstavbu plynovodu, ako aj jeho obsluhu by v budúcnosti mohlo chrániť ruské námorníctvo.
Ruský plynárenský monopol Gazprom a nemecké spoločnosti BASF a E.ON odsúhlasili v roku 2005 výstavbu 1200 km dlhého podmorského plynovodu v Baltskom mori, pričom zemný plyn do východnej Európy by mal začať prepravovať v roku 2010. V pôvodnom pláne mal plynovod viesť cez vody Ruska, Fínska, Švédska, Dánska a Nemecka. Fínsko však trasu cez svoje územie odmietlo s odvolaním sa na ochranu životného prostredia.
Autor: afp
