na vysokoškolské štúdium hovoríme s vedúcou
Katedry psychológie
Pedagogickej fakulty UKF v Nitre DANOU MALOU.
Čo je dôležité pri aklimatizácii prvákov na vysokej škole?
"V prvom rade je to promptné prispôsobenie sa novému spôsobu, režimu a tempu práce. Uvedomenie si, že najpodstatnejšia začína byť vlastná zainteresovanosť a zodpovednosť. Na vysokej škole sa upúšťa od neustálej kontroly a podsúvania hotových poznatkov, čo môže mnohým, a to nielen v začiatkoch, spôsobovať problémy."
Mali by mať prváci tútorov?
"Oni na to majú právo, ktoré je zakotvené v študijných poriadkoch. Rozdiely sú pravdepodobne v ich samotnom prístupe k tejto pozícii. Práve pri aklimatizácii v novom prostredí a organizácii štúdia sú veľmi vhodnými pomocníkmi a celý vstup na vysokú školu môžu prvákom výrazne uľahčiť."
Mnohí prváci si myslia, že na prednášky netreba chodiť a učiť sa stačí iba zo skrípt. Majú pravdu?
"Takýto zvyk, resp. zlozvyk je určitým prežitkom z minulosti, dnes si študent predmety volí sám a zapisuje sa na ne. Keď si predmet vyberie, stáva sa preňho povinným vrátane prednášok. To je formálno-organizačný aspekt. Ešte podstatnejším je fakt, že vzájomnú interakciu pedagóga a študenta možno ťažko nahradiť a mnohí pedagógovia využívajú prednášky na sprostredkovanie cenných skúseností, osobných pohľadov. Obsah skrípt sa stáva predmetom samoštúdia, ktorý je konzultovaný na seminároch prípadne cvičeniach z daného predmetu."
Uvedomujú si, že s voľnosťou by mala kráčať zodpovednosť?
"To je veľmi individuálny aspekt, ktorý sa možno práve vo vysokoškolskom štúdiu stáva veľakrát rozhodujúcim. Práve vedomie voľnosti je pre mnohých jediným vedomím a stáva sa najväčšou príčinou "nestíhania", neúspechu, prípadne zlyhania. Zodpovednosť často absentuje."
Je dobré, ak už v prvom ročníku popri štúdiu pracujú?
"Pre tých, ktorí si vedia správne zadeliť čas, stanoviť ciele a tomu podriadiť konanie nie je prekážkou to, že sú v prvom ročníku a zároveň pracujú. Podstatné je, aby sa motivácia k pracovnej činnosti, a teda k zárobku nestala dominantnou."
Časť vysokých škôl už dnes prijíma len na základe výsledkov zo strednej školy a výber prichádza až v prvom ročníku. Je tento systém lepší ako klasické prijímacie skúšky?
"V každom prípade je to niečo, čo priniesli v niektorých študijných programoch posledné roky. Vysoké školy a univerzity vedia, prečo takto postupujú, a v akom zmysle je to pre ne výhodné, no nemožno to generalizovať ako nejaký systém a už vôbec zovšeobecňovať jeho vhodnosť, resp. nevhodnosť. Veľmi ťažko by sme si asi vedeli predstaviť prijímanie uchádzačov, napr. na odbory psychológie, pedagogiky, umeleckých zameraní a mnohých ďalších len na základe výsledkov zo strednej školy, bez zisťovania určitých osobnostných a špeciálnych predpokladov. V neposlednom rade zvolenie takéhoto spôsobu výberu uchádzačov, určitým spôsobom odráža aj mieru lukratívnosti daného študijného programu."
Existuje recept na to, ako sa stať dobrým študentom vysokej školy?
"Len pokiaľ sme ochotní akceptovať, že podľa jedného receptu nikdy nevznikne taký istý koláč. Vždy závisí od použitých ingrediencií, kuchára, nástrojov, dĺžky prípravy, tzn. aká osobnosť, s akou motiváciou, vôľou, kvalitou kognitívnych procesov, s pomocou akých asistentov, pedagógov, v prostredí akej školy a zázemia sa chce dobrým študentom stať." (or)
