Súčasne s tým pribúdajú vo viac ako polmiliónovej metropole aj byty, ktoré stavajú developeri. Kúpiť si ich môžete už v každej z mestských častí. O niečo pomalšie však na území mesta pribúdajú nájomné byty.
Mesto Bratislava v súčasnosti má okolo 700 nájomných bytov. Do troch rokov by k nim malo pribudnúť ďalších minimálne 180 nových bytov. Zatiaľ ešte nie je známe, kde ich postavia. Predpokladá sa, že budú súčasťou dvoch nových obytných domov, pretože tento model sa mestu osvedčil, a to aj vzhľadom k úspore plochy, na ktorej sa stavia.
Podľa hovorkyne Magistrátu hlavného mesta Slovenska Evy Chudinovej výstavba tohto typu bývania sa počas schvaľovania rozvojových projektov na začiatku volebného obdobia dostala medzi priority poslancov mestského zastupiteľstva.
Byty s dotáciou
Budovanie nových nájomných bytov chce mesto financovať z úveru, ktorý získalo na rozvojové projekty, počíta aj s poskytnutím dotácie zo Štátneho fondu rozvoja bývania.
Eva Chudinová priznáva, že štátna dotácia je slušnou pomocou pri výstavbe nájomných bytov. Z nákladov na postavenie obytného nájomného domu za 180 miliónov korún dosahuje štátna dotácia výšku približne 30 miliónov korún, teda jednu šestinu.
Za pomoci štátnej dotácie už v uplynulom období mesto vybudovalo dva obytné bloky na Dlhých Dieloch v Karlovej Vsi. Dom na Tománkovej ulici s 95 bytmi, ktorého výstavba vyšla na 123 miliónov korún odovzdali užívateľom v máji 2005. Druhý objekt na ulici Hany Meličkovej s 90 nájomnými bytmi za 164,6 milióna korún odovzdali nájomcom v apríli tohto roku. Novší obytný dom je na pozemkoch, ktoré pôvodne patrili Krajskému úradu v Bratislave a stálo na nich zdravotnícke zariadenie. Úrad na mesto pozemky previedol s podmienkou, že v objekte zachová funkciu zdravotníckeho zariadenia. Aj preto sú tam okrem bytov aj ambulancie lekárov a lekáreň.
Nájomné, nie sociálne
Mesto momentálne eviduje približne 900 žiadostí o pridelenie nájomného bytu. V minulosti ich bolo menej, počet však začal stúpať po tom, ako mesto začalo tento typ bytov stavať.
O byty prideľované na trojročné obdobie s možnosťou niekoľkonásobného predĺženia na ďalšie obdobie je záujem napriek tomu, že ich nájom nie je lacnou záležitosťou. "Nie sú to žiadne sociálne byty, ale nájomné byty," priznáva Eva Chudinová.
Podľa platnej legislatívy môže mesto určiť cenu nájomného bytu do výšky piatich percent z jeho obstarávacej ceny. Bratislavské mestské zastupiteľstvo stanovilo, že na území hlavného mesta Slovenska dosiahne cena nájomného bývania tri percentá z jeho obstarávacej ceny.
Za trojizbový byt s plochou 80 metrov štvorcových obývaný tromi osobami platí domácnosť mesačne 8414 korún. Z tejto sumy pripadá 3774 korún na nájomné, 2066 korún je poplatok za ústredné kúrenie a zvyšných 2574 tvorí poplatok za iné služby spojené s bývaním. K celkovej sume za nájom bytu od mesta treba pripočítať ešte poplatky za elektrickú energiu a plyn.
Vzťah k mestu
O pridelení nájomných bytov konkrétnym záujemcom rozhoduje sociálna a bytová komisia zložená z poslancov zastupiteľstva, návrh na ich schválenie predkladá primátorovi.
Zďaleka nie všetci záujemcovia o nájom obecného bytu spĺňajú všetky podmienky a kritériá stanovené vo všeobecne záväznom nariadení mesta. Uchádzač o pridelenie nájomného bývania nesmie vlastniť byt ani mať nájomné bývanie. Musí byť aspoň 5 rokov obyvateľom Bratislavy, alebo mať preukázateľne päťročný vzťah k mestu, teda na jeho území pracovať či podnikať.
Hoci vybraní žiadatelia získavajú byt do nájmu na tri roky, podľa Evy Chudinovej sa už vyskytli prípady, že sa mesto muselo s nájomcom predčasne rozlúčiť. Takýto postup má však presné pravidlá - najskôr mesto nájomcu vyzve k zaplateniu, neskôr mu navrhne splátkový kalendár. "Mesto zatiaľ nikoho nevysťahovalo bez rozhodnutia súdu," dodáva hovorkyňa.
Predaj bytov
Nájomné byty na Tománkovej a Meličkovej ulici, ktoré mesto postavilo s pomocou dotácie zo Štátneho fondu rozvoja bývania podľa zákona nie je možné predať do súkromného vlastníctva. Podobne tak aj byty z projektov, ktoré odsúhlasilo mestské zastupiteľstvo, teda napríklad byty mladej rodiny alebo byty pre starších občanov.
"Na jednej strane je to výhoda, na druhej aj nevýhoda, pretože mesto musí tieto byty i domy udržiavať a spravovať," tvrdí magistrát.
Iná je situácia s nájomnými bytmi, ktoré Bratislava vybudovala v minulosti bez poskytnutia štátnej dotácie. "Podľa zákona ich bolo možné odkúpiť, na žiadosť nájomcu bolo mesto povinné ich odpredať." Paradoxom je, že aj keď mesto za výstavbu domu zaplatilo 80 miliónov, jednotlivé byty muselo odpredať za vyhláškovú cenu. Z obecných bytov, ktoré zo zákona mesto bolo povinné odpredať ostal charakter nájomného bývania len tým bytovým jednotkám, o ktorých odpredanie neprejavili ich nájomníci záujem.
Komercia zarobí
na nájom
Do budúcna by na území hlavného mesta mali nájomné byty pribúdať aj za pomoci neziskovej Spoločnosti pre rozvoj bývania. Tá vznikla v roku 2004 spojením aktivít mesta a komerčného subjektu práve preto, aby zabezpečovala trvalú výstavbu nájomného bývania v Bratislave.
prvej etape bude tento subjekt budovať komerčné byty. Zisk z ich predaja však musí investovať do ďalšej stavby. Postupne by sa predajom komerčných bytov mal dostať k takému kapitálu, aby o niekoľko rokov mohol stavať nájomné byty.
Prvý komerčný dom sa stavia na Humenskom námestí v Petržalke a vyrastá na niekdajších mestských pozemkoch. O ich predaji za 1500 Sk za meter štvorcový spomínanej neziskovej spoločnosti v prospech mesta rozhodli poslanci bratislavského mestského zastupiteľstva. Ďalšie dva projekty sa pripravujú v Petržalke na Osuského ulici a v Ružinove na ulici Priekopy.
Denisa Čimová, ab
