Dlhšiu dobu už nie je zaujímavé len pre starousadlíkov. Čoraz viac priťahuje Bratislavčanov túžiaciach po bývaní v pokojnejšej lokalite. Za atraktívnu lokalitu Stupavu považujú aj developeri, stavajú tu bytové komplexy.
Stupava je od Bratislavy vzdialená sedemnásť kilometrov a vďaka otvoreniu bratislavského tunela Sitina sa z nej dá dostať do stredu slovenskej metropoly autom aj v hustejšej premávke zhruba za pol hodiny.
Medzi oboma mestami pravidelne premávajú linkové spoje SAD, hoci primátor Stupavy Ján Beleš priznáva, že by to mohlo byť aj častejšie. Rezervy vidí najmä v počte liniek autobusovej dopravy, ktoré premávajú v neskorých večerných a nočných hodinách.
Zo Stupavy denne cestuje do Bratislavy a Malaciek za prácou viac ako 3000 ľudí. V meste je momentálne trvalo prihlásených 8606 obyvateľov. Mesto ale odhaduje, že na jeho území reálne žije viac ako 10 000 obyvateľov. Nie všetci novoprisťahovaní obyvatelia sa k trvalému bydlisku v Stupave nahlasujú.
Dobrá vybavenosť
Z pohľadu poskytovaných služieb je Stupava solídne vybaveným mestom. Funguje tu základná škola, základná umelecká škola s pôsobnosťou pre širší región a štyri plne obsadené materské školy. Na území mesta sa nachádza zdravotné stredisko i mestské kultúrne a informačné centrum.
Obyvatelia mesta sa nemôžu sťažovať na nedostatok malých obchodných prevádzok. Podľa primátora by ale nebolo na škodu, keby tu pribudla väčšia obchodná jednotka.
Momentálne obyvateľstvo zväčša cestuje za veľkými nákupmi do predajní na okraji Lamača, dostupnosť tejto bratislavskej štvrte zo Stupavy je otázkou slabej štvrťhodinky. Z tejto blízkosti však ťažia len motorizovaní Stupavčania. Aj preto sa v meste tešia na rozšírenie predajnej plochy supermarketu Billa. Vedenie reťazca sa týmto zámerom netají.
Infraštruktúra do roku 2010
Ak je dobré spojenie Stupavy s Bratislavou výhodou, za negatívum sa dá označiť dopravná záťaž, ktorú predstavuje pre mesto i jej obyvateľov prejazd vozidiel stredom mesta. Cesta 1. triedy prechádza priamo cez mesto a jej odklon v podobe obchvatu je podľa územného plánu otázkou dlhodobého časového horizontu.
Boľavým miestom mesta je zatiaľ aj dobudovanie kanalizácie na jeho území. Primátor Beleš vraví, že dobudovanie stokovej siete a rozšírenie čistiarne odpadových vôd si vyžiada 200 miliónovú investíciu. Vyriešenie tohto problému infraštruktúry mesta vidí primátor reálne do konca roka 2010 postupnou výstavbou na etapy.
Oddychové zóny
Stupava sa môže pochváliť dostatkom možností pre oddych a rekreáciu. Do kontaktu s prírodou sa obyvateľstvo dostane hneď po vstupe na takmer 20 hektárové územie bývalého grófskeho parku Károlyiovcov, alebo do lesoparku, ktorý je v bezprostrednom dotyku s Malými Karpatami. Neďaleko Stupavy tiež leží zrúcanina hradu Pajštún.
Mesto získalo prostriedky z eurofondov na vybudovanie cyklotrasy, ktorá by už koncom budúceho roku mala spojiť Stupavu s Moravskou medzinárodnou cyklistickou trasou, vedúcou popri rieke Morava.
Nové formy oddychu a relaxu do budúcna sľubuje projekt vybudovania relaxačno-športového centra, ktorá zasiahne aj objekt momentálne nevyužívaného stupavského kúpaliska.
Pokojná lokalita
Samospráva plánuje ďalší rozvoj Stupavy smerovať tak, aby zostala lokalitou pre pokojné bývanie s výhodou blízkosti dvoch väčších miest s dostatkom pracovných príležitostí - Bratislavy a Malaciek. "Podľa územného plánu sa pri aktivitách investorov otvárajú nové územia pre individuálnu bytovú výstavbu. Stupava mení svoju tvár, územia sa zastavujú, mesto sa rozširuje," tvrdí primátor.
uplynulých rokoch sa na území mesta pripravovalo niekoľko projektov bytových súborov, tento rok sa rozbehla ich výstavba. Po dostavbe štyroch bytových komplexov, ktoré sa už začali budovať, pribudne v meste do troch rokov spolu viac ako 500 bytov.
Mesto nemá záujem zahusťovať plochy v stabilizovaných častiach Stupavy, v tomto prípade regule mesta povoľujú zahustenie maximálne do rozsahu 15 percent existujúcej stavebnej hmoty v nich. Nové bytové objekty vyrastajú prevažne na bývalej poľnohospodárskej pôde, ale aj na plochách, ktoré boli v minulosti zastavané. To je napríklad prípad bytového komplexu Zipava, ktorý vyrastie na mieste niekdajšieho priemyselného objektu Zipp, alebo obytného súboru stavaného na ploche firmy Cevaservis.
Budúci rok by mesto chcelo rozbehnúť a v roku 2009 ukončiť výstavbu 22 nájomných bytov. Realizácia tohto projektu je však závislá od pridelenia dotácie mestu zo Štátneho fondu rozvoja bývania.
Vybrané sadzby dane z nehnuteľnosti (Sk/m2)
Daň zo stavieb
Rodinný dom
2,60
Záhradná chata 12
Garáž 12
Podnikateľské objekty, priemyselné stavby 35
Ostatné stavby 10
Daň z bytov
Byty 2,50
Nebytové priestory určené na podnikanie 30
Nebytové priestory určené na garážovanie 15
pri viacpodlažných stavbách sa sadzba zvyšuje o 2 Sk za každé ďalšie nadzemné podlažie
Zdroj: VZN mesta Stupava č.3/2006
