Nedodržanie dohodnutého termínu dodávky stavebných prác, nekvalitná práca a občas aj materiál, prekročenie dohodnutej ceny dodávky - s takýmito sťažnosťami sa obracajú občania na spotrebiteľské združenia. Drobný investor v podobe zadávateľa zákazky na rekonštrukciu kúpeľne, alebo v lepšom prípade výstavbu rodinného domu v období súčasného stavebného boomu ťahá za kratší koniec. Už tak nedostačujúce odborné kapacity rozchytajú developeri, malé a nárazové objednávky sú popri veľkých objemoch rezidenčných a iných projektov málo zaujímavé.
Nedostatok kvalitných remeselníkov nedobre vplýva na kvalitu a dodržiavanie termínov stavebných prác pre drobných zadávateľov. Aj keď podľa vykonného riaditeľa Združenia slovenských spotrebiteľov Miroslava Tuláka sťažnosti na nekvalitu v tejto oblasti nie sú pre spotrebiteľské organizácie nijakou novinkou, predsa len ich v ostatnom čase mierne pribudlo. "Sťažností by bolo viac," mieni štatutárka informačného a spotrebiteľského centra INFOSPOT Jana Drgoncová. "Problém je však v tom, že veľká časť objednávok sa uskutoční bez riadnej objednávky, alebo zmluvy," hovorí. Keď nie je doklad, ťažko sa sťažovať. "Ľudia si to uvedomujú a potom radšej vzniknuté škody sanujú bez toho, aby sa pokúsili uplatniť svoje práva a na vlastné náklady," dodáva.
Smutné prvenstvo rekonštrukcií
Keď sa nespokojní spotrebitelia rozhodnú hľadať pomoc pri reklamáciách, častejšie ide o rekonštrukcie bytov, výmeny bytových jadier, kúpelne, kuchyne ale aj výstavbu nových bytov. Sťažností súvisiacich s výstavbou nových rodinných domov evidujú v Združení slovenských spotrebiteľov podstatne menej. "K nedodržaniu dohodnutého termínu dodávky stavebných prác dochádza často preto, že zmluva, prípadne objednávka, ak ich vôbec spísali nebola vyvážená," hovorí Tulák. Práva spotrebiteľa ako objednávateľa bývajú potlačené. Zmluvy neobsahujú žiadne sankcie pre dodávateľa prác za nedodržanie termínu. Ľudia často pristúpia na neúmerne vysokú platbu vopred, dokonca až v plnej dohodnutej sume. Firme potom nehrozí nič za to, že bude meškať a navyše ju ani netlačia peniaze - dostala zaplatené.
Platí sa bez kontroly alebo vopred
Boľavým miestom je zlá kvalita práce a niekedy aj použitého materiálu. "Spotrebiteľ si výsledok väčšinou neskontroluje a zaplatí. Nedostatky zistí až po pár dňoch, keď už dodávateľ je aj s peniazmi za horami dolami a jeho záujem riešiť nejakú reklamáciu je to posledné, čo ho trápi," mieni šéf združenia. Pri preberaní diela tak nesprávne zostávajú mimo záujmu jednotkové ceny materiálu či prác (napr. cena za položenie metra štvorcového dlažby), ako aj presnosť účtovania konečného objemu prác. Keďže chýbajú zmluvy, alebo nie sú dobre uzatvorené, dochádza k situáciám, keď si dodávateľ stavebných prác účtuje viac, ako sa vopred dohodlo. Zadávateľ - spotrebiteľ - je niekedy šťastný už len preto, že firma prišla na pracovisko a na zákazke bez prieťahov robí. Zabúda sa na to, že všetky práce naviac a hlavne každé zvýšenie ceny treba najskôr odsúhlasiť...
Živnostníkom bez praxe
To, že súčasný boom má vplyv na kvalitu remeselných prác napokon priznáva aj generálna sekretárka Slovenského živnostenského zväzu Viola Kromerová. "Žiaľ, je to tak a je to škoda. Slovenskí stavbári majú za sebou dlhé tradície," hovorí. Živnostníkov ale aj obhajuje: "Veď môže ísť aj o šikovného remeselníka, len si nevie, alebo nestíha zorganizovať čas. Namiesto školenia o novom materiále alebo technológii musí absolvovať školenie o bezpečnosti práce alebo iné. Potom sa učí za pochodu a na vlastných chybách." Predstaviteľka Živnostenského zväzu sa navyše obáva, že situáciu ešte zhorší novela živnostenského zákona, ktorá od októbra tohoto roka ruší u remeselných živností doteraz požadovanú trojročnú prax. Zväz by podľa nej pred takýmto, hoci liberálnejším riešením, uprednostnil nemecký model majstrovských skúšok.
A opäť k zmluvám
Na to, aby mohli vykonávať živnosť, už teda nebudú musieť preukazovať prax napríklad murári, tesári, inštalatéri, pokrývači či izolatéri. Aby mohli začať podnikať v uvedených odboroch, bude im stačiť odborné vzdelanie. "Zmena súvisí s tým, aby absolventi stredných odborných učilíšť sa mohli rýchlejšie uplatniť na trhu alebo získali živnostenské oprávnenie," hovorí riaditeľ odboru živnostenského podnikania Ministerstva vnútra SR Ján Dutko. Doterajšia prax navyše podľa neho ukazuje, že uchádzači o živnosť preukazovali prax, ktorá nie vždy spĺňala všetky znaky odbornej praxe. "Stávalo sa, že stavebná firma vydala potvrdenie o praxi napriek tomu, že ich práca nesúvisela s predmetom činnosti na ktorú žiadali živnostenský list," hovorí. Upustenie od vyžadovania potvrdení o praxi je podľa Dutka liberalizačným krokom, ktorý však zároveň vyžaduje spoločenský tlak na kvalitu vzdelávania v odborných školách. To, že trh bojuje s nekvalitou stavebných prác podľa riaditeľa odboru živnostenského podnikania môže súvisieť aj s tým, že pri výbere rozhoduje cena. Drobní investori, aby ušetrili, pristúpia na spoluprácu s remeselníkom aj bez riadnej zmluvy.
"Keď nie je zmluva, je väčší priestor na zneužitie. Ak existuje zmluvný vzťah, právny poriadok pozná riadne reklamačné konanie," zdôrazňuje.
Text: Halka Tytykalová, ilustračné foto SME: Miroslava Cibulková
