Rokovania Ruska a USA zostávajú aj po azerbajdžanských rozhovoroch o spoločnom využití radaru na mŕtvom bode.
Moskva včera potvrdila, že utorkové rusko-americké konzultácie o spoločnom využití ruského radaru v Azerbajdžane sa skončili „ničím“.
„Uskutočnili sa dve kolá konzultácií o systéme protiraketovej obrany, ale ja nemôžem povedať, že sa nám podarilo pozíciu Ruska zblížiť s pozíciou USA,“ povedal novinárom včera tajomník ministra zahraničných vecí Ruskej federácie Sergej Kisljak. Potvrdil tak, že bývalý sovietsky radar v Gabale nemôže Američanom nahradiť nové zariadenie, ktoré chcú vybudovať v Česku. Washington tak od svojich plánov neustúpi. Rusko na oplátku hrozí prijať adekvátne odvetné opatrenia vrátane rozmiestnenia svojich rakiet namierených na Európu.
Nová súťaž v zbrojení
Jednou z reakcií na americké vojenské iniciatívy v bývalých štátoch sovietskeho bloku je
i Moskvou vyhlásený bojkot Dohody o konvenčných zbraniach v Európe, ktorá je podľa Ruska zastaralá a žiada si zásadné úpravy textu. I keď Kisljak včera vyhlásil, že nevylučuje „návrat k dohode“, podmienky Ruska sú za súčasnej situácie nesplniteľné. „Pokiaľ nebudú vyriešené všetky problémy s našimi partnermi z NATO, nemôžeme opäť priviesť k životu adaptovanú dohodu,“ zdôraznil Kisljak.
Rusi oficiálne nepodmieňujú návrat k rešpektovaniu dohody odstúpením USA od úmyslu vybudovať svoje vojenské základne v ČR a Poľsku, podľa komentátorov ich však táto americká iniciatíva inšpirovala.
Generál Vladimir Nikišin včera vyhlásil, že vybudovanie základní v Bulharsku, Rumunsku, ČR i v Poľsku fakticky znamená, že NATO zvyšuje svoj vojenský potenciál v Európe. Už teraz existuje tzv. „tanková disbalancia“ v prospech štátov
NATO, tvrdia ruskí generáli.
Narušená rovnováha
Dohodu o obmedzení konvenčných zbraní v Európe podpísalo v roku 1990 v Paríži 22 štátov. De facto išlo o dohovor medzi NATO a Varšavskou zmluvou o vytvorení istej rovnováhy v počte konvenčných zbraní na európskom kontinente. V júni tohto roku Rusko dočasne od dohody odstúpilo.
