Kedysi vysielala televízia Koncerty pre mladých ľudí. Vznikli v 60. rokoch, viedol ich Leonard Bernstein. Bol to krásny, vtipný a geniálny program, lebo Bernstein vedel piatimi slovami vysvetliť aj stavbu komplikovanej symfónie.

Dnes by mohli niečo také nakrútiť s Thomasom Messerom. Výtvarné umenie býva pre ľudí ešte neprehľadnejšie ako hudba, a Messer o ňom vie rovnako sugestívne rozprávať ako Bernstein.

Messer prišiel minulý týždeň do rodnej Bratislavy, pozvalo ho Múzem Milana Dobeša. Pôsobil nenápadne, skoro až málovravne, až kým sa nezačal premietať nový film Jany Chytilovej Můj život s Guggenheimem.

Messer v ňom rozpráva pokojným hlasom, takmer stále v jednom tóne – ale strhujúco. O svojom dramatickom živote (­v deň rozpútania druhej svetovej vojny sa plavil do Ameriky) pritom hovorí len veľmi striedmo. To najdôležitejšie stále spája s rokmi, ktoré prežil ako riaditeľ v slávnom Guggenheimovom múzeu v New Yorku.

Najprv s ľahkosťou opísal, ako sa ním po kratučkom a nenápadnom „prijímacom“ rozhovore v roku 1961 stal, potom sa radšej pristavoval pri dielach a spomínal na ich autorov. Za mnohé z nich bolo treba dlho diplomaticky bojovať – Messer s nenápadným úsmevom naznačil, že túto disciplínu ovládal skoro bezchybne.

S moderným umením pracoval v Guggenheimovom múzeu tridsať rokov, dnes je jeho emeritným riaditeľom. Dômyselnosťou jeho budovy sa nadchýna doteraz.

Celovečerný film (premiérovaný toto leto) Jany Chytilovej je skvelým médiom – má jednoduchú formu. Správne, pretože krása už nič viac nepotrebuje.