Prečo ste opäť siahli po Shakespearovi?
„Príbeh komplikovanej lásky je pre mňa vždy vzrušujúci a príťažlivý. Bez lásky by nebolo žiarlivosti, pomsty, nenávisti ani odpustenia. Radšej sa tým však zaoberám v divadle ako v osobnom živote. Okrem toho, v priestorových podmienkach Astorky môže byť shakespearovský dialóg koncentrovaný a príbeh sugestívnejší.“
Pracujete s novým prekladom Ľuba Feldeka. Ako ste s ním naložili?
„Vraví sa, že z úcty k autorovi sa do textu nemá siahať. No myslím, že je to naopak, práve z úcty ku klasikom treba umožniť čo najživší dialóg medzi hľadiskom a javiskom.“
Ako to dosahujete?
„Urobili sme s dramaturgičkou Andreou Dömeovou úpravu, ktorá sa čistila ešte aj počas skúšok. Mali sme predstavu zrozumiteľnej formy príbehu, ktorý by mal vyvolať emócie. Pocit žiarlivosti či dôverčivosti pozná aspoň trochu každý, vieme, čo za obluda to môže byť. Takýto príbeh je podľa mňa veľmi komunikatívny.“
V SND si Feldekov preklad pochvaľovali.
„Aj my sme mu radi. Keď sme ho porovnali s prekladmi Jozefa Kota a Zory Jesenskej, bolo vidieť, ako sa slovenčina hýbe. Feldek si nekládol servítku pred ústa a krásne vládol metaforou. Zmeny v prekladoch sa dejú vo všetkých jazykoch. Okrem Anglicka. Tam ostáva Shakespeare paradoxne asi najťažší.“
Ako ste hľadali vizuálne stvárnenia?
„Scénograf Tomáš Rusín rieši priestor viac architektonicky ako popisne. S ním a jeho manžlekou Zuzanou sme prišli k základnému prvku - k žalúziám. Potom sme boli na jednom sedení u pána Osolsoběho, shakespearológa. Keď počul, že máme v predstavení žalúzie, potuteľne sa usmial, siahol po slovníku a preložil nám z francúzštiny, že slovo žalúzia znamená žiarlivosť, nenávisť a až potom okenicu.“
Ako vnímate Othella?
„Nie je až taký veľký hrdina, keďže vraždí. Strhujúci príbeh je však časovo nahustený, čo do istej miery ospravedlňuje jeho skratové správanie. Najväčšia chyba je, že Othello nekomunikuje, všetko dusí v sebe.“
Ako vyzerali vaše debaty s mladšími kolegami na skúškach?
„Neprinášam pripravenú formu inscenácie, hľadám ju cez herca, cez situácie. Hľadali sme trpezlivo, i cez rozpaky, ustáli sme proces spoločne. Nie vždy to vyzeralo ako selanka.“
Ako dnes pociťujete žiarlivosť vy?
„Čítajúc scenár Othella zisťujem, že emocionalita človeka 16. storočia asi nie je veľmi odlišná od tej dnešnej. Ľúbime svojich vyvolených, ženy mužov, muži ženy, alebo aj v iných kombináciách.“
