Asociácia organizácií spisovateľov Slovenska, šéfredaktor Ivan Štrpka.
„Tatarkov príbeh s Francúzskom je vlastne niekoľko rozpísaných a nedokončených epizód,“ píše v Paríži žijúci slovenský literárny vedec a prekladateľ Peter Brabenec v bloku, venovanom vzťahu Dominika Tatarku ku krajine galského kohúta, ktorá vstupovala do jeho života v rôznych formách od študentských čias až po posledné dni. Iný francúzsky pohľad na Tatarkovo dielo ponúka slovakista Xavier Galmiche, podľa ktorého sa Tatarkov odkaz najplnšie uskutočňuje vo chvíli, keď opúšťa románové témy a zápletky a obracia sa k vnútornému monológu.
„Pohreb slovenského textu sa nekoná, ale čierne šaty by som na pôjd nevynášal,“ hovorí Maroš M. Bančej v rozhovore o textoch v populárnej hudbe. Iste nie náhodou sa v čísle objavujú aj texty piesní petržalských hip–hoperov, ako aj texty speváčky Lucie Piussi z bratislavskej kapely Živé kvety. Skicu ku kritickej recepcii poetickej paralely Rainer Maria Rilke – Janko Silan ponúka Marianna Páterková, kým v rubrike Umenie eseje sa Josef Fulka venuje Sollersovmu románu Ženy.
Štedrý priestor venuje časopis aj tentoraz výtvarnému umeniu – Juraj Mojžiš píše o Autoportréte Francisa Bacona a Marián Kubica popri pozvánke do galérií predstavuje kresliara a maliara Tomáša Krčméryho. K tradičnej výbave patrí bohatý blok recenzií a ďalšie pravidelné rubriky. (ba)
