Po prvý raz v živote som dobre spoznal Rumuna. Doteraz som ich stretol len málo a vždy nakrátko, preto som sa potešil, hoci ten človek na mňa nepôsobil práve sympaticky. Hovoril veľmi hlučne, často vulgárne a prehnane rozhadzoval rukami. Briadku si nevkusne strihal do kruhu okolo úst, obliekal si o dve čísla väčšie šaty a na krku nosil reťaz s odznakmi zo všetkých krajín, ktoré v živote navštívil. Pôsobil až príliš rumunsky. No nemienil som podľahnúť predsudkom a správal som sa k nemu od začiatku zvlášť milo a priateľsky.
Strávili sme spolu niekoľko dní v spoločnosti viacerých ľudí a postupne sme sa spoznávali. Ja som mal mlčanlivé obdobie, takže som situáciu len z odstupu pozoroval. Rumun túžil byť lídrom a zabávačom skupiny, ale jeho osobná charizma bola primalá, vtipy nezrozumiteľné a historky pridlhé. Patril však k rozprávačom, ktorých nezastaví ani to, keď si pred nimi vytiahnem noviny. O niekoľko dní bolo zrejmé, že väčšinu ľudí jeho prítomnosť otravuje, a to ho vyvádzalo z miery. Rozkrikoval sa, že všetci Európania nenávidia Rumunov.
Zbieram príbehy, a tak som pozorne počúval všetko, čo hovoril. Jeho kariéra bola vzhľadom na jeho vek (štyridsať rokov) pozoruhodná. Hoci nedokončil vysokú školu, najprv viedol v Konstanzi pobočku bavorskej automobilky, potom bol technickým riaditeľom letiska v Bukurešti a nakoniec úspešne rozbehol vlastný biznis v turizme. S každým povolaním sa závratne stupňovali jeho zárobky.
Keď sa v rozprávaní dostal po tento bod, mlčanlivé obdobie ma prešlo. Položil som mu zopár konkrétnych otázok k práci a požiadal som ho o viac podrobností. Nedostal som odpoveď, a okamžite som bol zaradený do zoznamu ľudí, ktorí nenávidia všetkých Rumunov.
Ďalej to už išlo samo. Vyjasňovali sa fakty. Rumun školu naozaj nedokončil, ani strednú. Na letisku nebol technickým riaditeľom, ale čašníkom v kaviarni, kam chodieval technický riaditeľ. Odznaky nemal z krajín, ktoré navštívil, ale dostal ich od svojich scestovaných zákazníkov. A presne ako v tom ruskom vtipe o hlásení Rádia Jerevan - v Konstanzi nepredával autá, ale bicykle. Bohvie, či predávať aj v tomto prípade neznamenalo kradnúť.
Už dávno som sa s nikým tak schuti a hlasno nepohádal. Rumun ma viac ráz obvinil, že mu otázky kladiem len preto, lebo nenávidím všetkých Rumunov. Povedal som mu, že vôbec nemá pravdu. Iba jedného.
