Prehra firmy pred európskym súdom sa stala celosvetovou udalosťou týždňa. Z pochopiteľných dôvodov: nie každý deň sa bruselskej byrokracii podarí donútiť impérium podriadiť sa jej príkazom, a nie každý deň má jej príkaz taký dosah. Kauza, keď musí jedna firma sprístupniť výrobné tajomstvo konkurentom a ešte za to zaplatiť rekordnú pokutu, taký dosah má.
Nie je nutné mať doktorát z ekonómie, aby človek rozumel argumentu, že vlastníctvo 95 percent trhu s počítačmi je monopol, presnejšie povedané, že o „trhu“ tu nemožno hovoriť.
Z prípadu napriek tomu zostáva pachuť v ústach. Posúďte vyhlásenie komisárky pre hospodársku súťaž Neelie Kroesovej: „Súd potvrdil, že Microsoft nemôže regulovať trh tým, že ľuďom vnúti svoje produkty a služby.“
Takto povedané to vyzerá, ako keby bol Microsoft štát. Gatesov podnik je však súkromná firma a nikoho do ničoho nenútil. Že si jeho tovar ľudia zvykli kupovať a to do tej miery, že neprotestovali ani proti celým balíkom, nebolo dôsledkom diktátu, ale chytrej obchodnej stratégie. Usiluje sa o ňu každá firma. Len Gatesovi sa však podarilo maximálne vyťažiť priestor na trhu. Preto sa človek nemôže zbaviť dojmu, že Microsoft je trestaný za svoj úspech. Že mu boli súdom stanovené hranice úspechu, za ktoré už nesmie. Je potom toto voľný trh?
Autor: Brusel
