„Nemal by existovať žiadny bezpečný prístav pre tých, ktorí kradnú chudobným,“ povedal Robert Zoellick, nový šéf Svetovej banky, keď v pondelok odštartoval jej nový projekt v boji proti korupcii Star.
Jeho pointou je, aby bohaté štáty pomohli vrátiť krajinám tretieho sveta peniaze, o ktoré ich obrali skorumpovaní lídri.
Ako príklad Svetová banka vo svojej štúdii uvádza filipínskeho prezidenta Ferdinanda Marcosa. Odhaduje sa, že svoju krajinu okradol za 14 rokov o viac ako 5 miliárd dolárov.
Filipínam trvalo až 18 rokov, kým sa im časť peňazí zo švajčiarskeho účtu podarilo dostať späť do krajiny. Nigérii sa vlani podarilo tiež zo Švajčiarska získať pol miliardy dolárov, ktoré prelial do zahraničia nigérijský vodca a generál Sani Abača.
Šéf Svetovej banky Zoellick dúfa, že ukladanie peňazí na zahraničné kontá vo vyspelých krajinách bude v budúcnosti pre diktátorov komplikovanejšie. „Už nastali nejaké zmeny v správaní niektorých, ako napríklad Švajčiarov, ktorí pochopili, že pre reputáciu ich finančných inštitúcii nie je dobré, aby boli spájané s miliardami dolárov, ktoré nakradli skorumpovaní lídri v chudobných krajinách,“ povedal Zoellick.
Najväčší kleptokrati
Najviditeľnejšie sa „kleptokracia“ prejavuje práve v Afrike. Svetová banka odhaduje, že ročne sa až 25 percent hrubého domáceho produktu čierneho kontinentu, teda asi 148 miliárd dolárov, stratí v korupcii.
Podľa agentúry Reuters len 100 miliónov dolárov by pomohlo na liečenie 600-tisíc ľudí chorých na AIDS.
Mimoriadne úspešní v okrádaní svojho štátu boli aj niektorí európski „kleptokrati“.
Srbský exprezident Slobodan Miloševič aj ukrajinský premiér Pavlo Lazarenko si zo štátnej kasy nakradli stámilióny dolárov a dostali sa medzi desať najznámejších prípadov skorumpovaných lídrov podľa Transparency International.
Svetová banka chce svojou novou iniciatívou prilákať na spoluprácu čo najviac bohatých krajín sveta, ako Kanada či Japonsko, Nemecko a Taliansko, na ratifikovanie konvencie OSN o korupcii.
Autor: rek
