Spojené štáty sú jedinou priemyselne vyspelou krajinou, ktorá negarantuje zdravotnú starostlivosť pre všetkých. A to aj napriek tomu, že zdravotnícky sektor tam ročne zhltne 15 percent amerického hrubého domáceho produktu.
Senátorka a bývalá prvá dáma Hillary Clintonová by to rada zmenila. V noci na včera stredoeurópskeho času predstavila svoj plán o univerzálnej zdravotníckej starostlivosti.
Jej snaha pritom nie je nová. Zmeny v zdravotníctve už raz, krátko po nástupe jej manžela do Bieleho domu, navrhla. Vtedy však neuspela. Napriek tomu, že jej predstava sa za tých 15 rokov príliš nezmenila, jej iniciatíva má u Američanov najväčšiu podporu.
Podľa posledných prieskumov verejnej mienky je po vojne v Iraku reforma zdravotníctva najväčšou prioritou pre voličov. Clintonovej návrhu podľa prieskumu Gallupovho ústavu verí 65 percent Američanov.
„Už dávno uplynul čas, aby Američania a naša krajina, ktorá je najbohatšou na svete, zistili, že zdravotná starostlivosť je právom a nie privilégiom,“ vyhlásila Hillary Clintonová.
Navrhuje, aby poistenie mali všetci, teda aj tých 47 miliónov Američanov, ktorí sú bez poistky. Federálna vláda v súčasnosti negarantuje bezplatnú zdravotnú starostlivosť. Poistku má asi 84 percent Američanov. Clintonovej projekt počíta s nákladmi okolo 110 miliárd dolárov. Zapojili by sa doňho rovnako štátne aj súkromné nemocnice.
A tak ako každý Američan musí mať poistené auto, musel by mať aj zdravie. Poisťovne by si už nemohli vyberať iba tých „najzdravších poistencov“.
Reformu by čiastočne odfinancovalo zvýšenie daní najbohatších poplatníkov, ktorým Bush túto povinnosť znížil.
Kritici: Je to socializmus
Clintonová sa o reformu pokúsila v rokoch 1993 – 1994 a spočiatku mala aj podporu. Nakoniec bol však jej plán taký komplikovaný, že sa stretol skôr s výsmechom. Konzervatívni republikáni útočia aj dnes.
„Ide o socialistický zdravotnícky plán európskeho štýlu, tam smeruje, a to nie je správny smer pre Ameriku,“ tvrdí republikánsky kandidát na prezidenta Mitt Romney.
Debatu o kvalite amerického zdravotníctva spustil nedávno aj kontroverzný režisér Michael Moore s filmom Sicko. Kritizoval v nej súkromné poisťovne a farmaceutické spoločnosti a chválil v nej diktátorskú Kubu.
Faktom je, že Američania síce dávajú najväčšie percento HDP na zdravotníctvo zo všetkých krajín, systém však nefunguje príliš efektívne.
Americká vláda investuje do poistenia najchudobnejších, no stále tam existuje početná skupina nepoistených ľudí (pohotovostná zdravotná starostlivosť je garantovaná pre každého) – práve pre výrazne predražené náklady.
