O kratšej ceste do Orientu snívali európski obchodníci stáročia. Neúspešne. Blokovalo ich zamrznuté more. Ľad však nakoniec pokorilo globálne otepľovanie.
Počas tohto leta sa arktická ľadová pokrývka zmenšila najviac za posledné desaťročia. Teraz má už len tri milióny štvorcových kilometrov, čo je o milión menej ako pred rokom.
Varujúce údaje zverejnila Európska vesmírna agentúra (ESA) so sídlom v Paríži.
Výhodnejšia cesta ako Panamský prieplav
Objem ľadovcov klesol na najnižšiu úroveň od začiatku meraní pred tridsiatimi rokmi.
Ľadovec sa roztápa tak rýchlo, že nebráni lodnej ceste medzi Atlantických a Tichým oceánom. Dokazuje to vyše dvesto satelitných snímok ESA. Jasne na nich vidieť priechodnú cestu pozdĺž Kanady, Aljašky a Grónska.
Tzv. severozápadný priechod by mohol byť lacnejšou alternatívou ako Panamský prieplav. Cesta zo Škandinávie do Japonska by sa skrátila o tisícky kilometrov.
Severovýchodná trasa cez ruskú Arktídu zostáva zablokovaná. Po poslednom prudkom otepľovaní sa očakáva, že aj ona sa otvorí skôr, ako sa predpokladalo.
Arktíde je teplo najviac
Polárne oblasti sú veľmi citlivé na klimatické zmeny. Otepľovanie spôsobené ľudskou činnosťou sa prejavuje s dvojnásobne vyššou intenzitou v Arktíde ako v ostatných častiach planéty. Prudko sa tu zvýšili teploty a ľad stráca schopnosť obnoviť sa počas zimy.
Vedci najnovšie očakávajú, že ľadovec sa úplne roztopí do roku 2040. Medzivládny panel o klimatických zmenách OSN donedávna odhadoval, že sa tak stane až v roku 2070.
Environmentalisti varujú, že pravidelný tranzit môže byť smrteľný pre mieste živočíchy a ropné škvrny môžu viesť ku katastrofám.
Vody v Severnom ľadovom oceáne zvyšujú svoju kyslosť, čo môže mať vplyv napríklad na vymiznutie planktónu.
Kto Arktídu ovládne?
Roztápanie ľadovcov obnovilo aj spory o suverenitu nad Arktídou. Rusko nedávno zapichlo svoju vlajku na dne severného póla a nárokuje si na bohatstvo v tejto oblasti.
Okrem novej lodnej trasy je lákadlom aj ropa a zemný plyn. Odhaduje sa, že práve tu sa nachádza štvrtina neobjavených svetových zásob oboch surovín.
Kanada tiež bojuje o dominanciu nad oblasťou a plánuje postaviť prístav v Nanisiviku, ktorý leží neďaleko východného vchodu do severozápadnej cesty. Jej patrolujúce lode by tam mohli tankovať palivo.
Ottawa tvrdí, že ide o jej územie a môže vyberať poplatky za plavbu lodí, prípadne prepravu zakázať.
S tým však nesúhlasia Spojené štáty ani Európska únia, podľa ktorých by mali mať právo využívať oblasť všetky medzinárodné plavidlá.
Severozápadnú cestu z Európy do Ázie sa snažili moreplavci nájsť už od 16. storočia. Pokoriť sa ju podarilo až v roku 1906 nórskemu objaviteľovi Roaldovi Amundsenovi.
Trvalo mu to však tri roky a trasa bola na niektorých miestach natoľko plytká, že sa nedala využiť na obchodnú činnosť.
Odborníci teraz tvrdia, že otvorenie novej cesty má len symbolický význam.
Pravidelný obchodný tranzit cez „oceánsku skratku“ bude možný až o niekoľko rokov. Potom, čo skaza pokročí a ľad sa prestane obnovovať v zimných mesiacoch.
Prudký pokles iba za jeden rok určite vzbudzuje obavy, že ľad môže zmiznúť skôr, ako sa očakávalo.
Leif Toudal Pedersenr Dánske národné vesmírne centrum
FOTO – REUTERS
