BRATISLAVA. Slovenské nemocnice balansujú od 1. septembra na hrane zákona. Aby mohli poskytovať zdravotnú starostlivosť, musia porušovať Zákonník práce. Inak nedokážu vyhovieť „zákonu roka“, ako novelu zákonníka tituloval premiér Robert Fico.
V jednom zo špecializovaných ústavov v Banskej Bystrici navrhli lekárom zostať aj po službe v nemocnici, ale formálne tvrdiť, že práve čerpajú náhradné voľno. Väčšina lekárov to odmietla.
Ako to zvládnuť?
Predseda parlamentného výboru pre sociálne veci Jozef Halecký z HZDS, sám lekár, tvrdí, že kvôli novele treba o 20 až 30 percent zvýšiť počet lekárov, sestier i množstvo peňazí, „a to nemôže zvládnuť ani naše zdravotníctvo, ani české, ani nemecké“. Halecký za novelu zákona hlasoval.
Zákonník práce hovorí, že týždenný pracovný čas je 48 hodín, u zdravotníkov 56 hodín. Započítava sa tam aj pohotovosť na pracovisku, za ktorú dostávali doteraz odmenu ako za nadčas. Navyše musia aspoň 24 hodín v týždni nepretržite odpočívať. Nemocnice potvrdzujú, že lekári nesúhlasia s voľnom po nadčasoch. Obávajú sa, že im plat klesne o 20 až 30 percent.
Prezident Slovenskej lekárskej komory Milan Dragula pre TASR hovoril o hrozbe poklesu kvality starostlivosti napríklad „potrebou využívať v pohotovostných službách nekvalifikovaných lekárov“.
Primár v petržalskej fakultnej nemocnici Tibor Barta potvrdil, že prvý septembrový týždeň pre nedostatok lekárov odložili 11 plánovaných operácii a z 12 sál fungovali len štyri.
Nových lekárov je málo
V takej situácii treba zamestnať viac lekárov. „Dnes 8 z desiatich medikov po skončení fakulty nemá záujem o prácu na Slovensku,“ hovorí Ján Belanský, námestník riaditeľa Nemocnice v Prievidzi.
„Zverejnili sme inzeráty, ale kvalifikovaní lekári nie sú,“ povedala námestníčka Nemocnice v Prievidzi Amália Uhliarová. Nemocnici chýba na zabezpečenie nepretržitej starostlivosti 16 až 30 lekárov.
Fakultná nemocnica F. D. Roosevelta zatiaľ funguje sčasti v starom režime. Podľa nového zákonníka chce postupovať od októbra.„Prijali sme 25 nových lekárov,“ hovorí námestník Vladimír Baláž. Viac nenašli. Navyše sú noví lekári bez atestácie, až po nej môžu byť sami v službe. Baláž hovorí, že lekári sa boja o platy. „Budeme sa snažiť, aby to nebol výrazný pokles, ale lekári budú mať viac voľna, takže istý pokles nastane.“
Len Fakultná nemocnica v Bratislave nemá problém nájsť lekárov a neplánuje ani pôvodným znížiť mzdy. „Prijatím nových lekárov sa zvýšia náklady na mzdy o dva milióny korún mesačne,“ povedala hovorkyňa. Nebudú sa vraj zadlžovať, zoptimalizujú počet lôžok a ponúknu spoplatnené nadštandardné služby.
Služba za 20 korún a potom ambulancia
Nemocnice o výpomoc ambulantných lekárov stoja. Ľudia z ambulancií však na rôzne služby chodia len preto, že ich k tomu núti zákon.
Nemocnice by privítali, keby služby v nemocniciach robili aj odborní ambulantní lekári. „Pomohlo by to organizácii práce,“ povedala hovorkyňa bratislavskej fakultnej nemocnice Rút Geržová.
Ambulantní lekári o nemocničné služby nestoja, pretože ich zaťažujú. Šéf Asociácie súkromných lekárov Ladislav Pastor hovorí, že nikto nemôže lekárov zákonom nútiť pracovať pre iné zariadenie.
Ministerstvo zdravotníctva však túto pomoc nemocniciam sľubuje aj na svojej internetovej stránke. „V legislatívnom procese je návrh, aby sa všetci odborní ambulantní lekári zúčastňovali služieb. Uľahčí sa tým zabezpečovanie prevádzkových režimov v zdravotníckych zariadeniach.“ Hovorkyňa Silvia Balázsiková potvrdila, že takýto zákon chcú stále pripraviť.
Ministerstvo pritom už v júli novelou zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti prinútilo súkromných lekárov slúžiť na lekárskej pohotovosti. Ak odmietnu, hrozí im pokuta 100-tisíc korún. Túto pohotovosť väčšinou prevádzkujú súkromné firmy, len niekde nemocnice.
Pastor upozorňuje, že stále rokujú o tom, aby táto povinnosť zo zákona vypadla.
„Dnes máme v niektorých regiónoch detských lekárov, ktorí robia na pohotovosti za 20 korún na hodinu a ráno nastupujú do svojej ambulancie,“ povedal. Najmä detských lekárov je málo, tak slúžia častejšie.
(haj)
Zákonník porušovali už predtým
Lekári pracovali viac než mali už pri staršom, mäkšom Zákonníku práce.
Lekári proti porušovaniu Zákonníka práce protestovali aj vlani v máji počas štrajku. V bratislavskej fakultnej nemocnice nenastúpili vtedy do služby aj preto, lebo odpracovali zákonom povolených 100 hodín nadčasov. Vtedajší riaditeľ nemocnice im službu nariadil. Prípad prešetroval aj bratislavský inšpektorát práce a skonštatoval, že pracovný čas a nadčasy sa porušujú.
Minister zdravotníctva Rudolf Zajac tvrdil, že riešením by bola zmena Zákonníka práce, no upozornil: „Potom bude treba viac lekárov, čo na Slovensku nie je problém, ale na zdravotnú starostlivosť bude ešte menej peňazí.“
Súčasné ministerstvo zdravotníctva pripravilo usmernenie o organizácii práce a nemocnice v ňom upozornilo, že hlavným kritériom zostáva poskytovanie zdravotnej starostlivosti 24 hodín vo všetky dni v týždni.
(haj)
Biele plášte trápia Európu
Nadčasy lekárov nie sú slovenskou špecialitou.
S tým, čo zdravotníctvo zažíva, sa veľa robiť nedá, hovorí poslanec Jozef Halecký. Práve on navrhol výnimku, aby lekári mohli pracovať týždenne 56 hodín a nie 48. Nie sme na tom tak zle, ako keby nám únia výnimku nepovolila. Máme ju len na dva roky. Upraviť by to podľa Haleckého mohla ďalšia výnimka pre Slovensko, alebo celoplošná zmena v celej únii.
Problém Európskej únie
Zdravotníctvo je obeťou európskej legislatívy. To, že sa za pracovný čas pokladá aj „čakanie“ na pracovisku v pracovnej pohotovosti, Slovensko uzákonilo na základe rozsudku Európskeho súdneho dvora.
Keby to neurobilo, podľa Haleckého by ho postihli sankcie vo výške, ktoré by sa skoro rovnali nákladom, ktoré si právna úprava vyžiadala. Alexander Slafkovský z SDKÚ si myslí, že sme sa príliš ponáhľali. Keď 23 krajín únie nedokáže „reálne naplniť to, čo priniesla smernica Európskej únie na základe prehraného sporu nemeckého lekára so svojím zamestnávateľom, tak treba niečo robiť. Veď nemôžeme slepo akceptovať to, čo príde“, povedal, keď parlament rokoval o návrhu na odvolanie Viery Tomanovej z funkcie ministerky práce.
Miliónová pokuta
Ministerstvo práce podľa hovorkyne Oľgy Škorecovej nemôže zákonník zmeniť tak, aby nebol v súlade s európskou smernicou, ibaže by došlo k jej zmene, o čom národní ministri práce dlhodobo rokujú.
Ak inšpektorát práce príde na to, že nemocnica zákonník porušuje, a ona to včas nenapraví, hrozí jej pokuta do jedného milióna korún.
(joč)
