„Manipulácia znamená s niečím narábať, niečo ovplyvňovať, meniť,“ hovorí psychologička Brigita Trimajová. „Ľudia sa však boja manipulácie, presnejšie zlého narábania s mocou a statusom v ich neprospech niekým silnejším.
Existuje „dobrá“ a „zlá“ manipulácia?
Existuje teda niečo ako „dobrá“ a „zlá“ manipulácia? „Ja považujem manipuláciu za negatívnu vec, pretože je to snaha dostať človeka niekam, kam by nechcel, ak by sa mohol slobodne rozhodnúť. Nie je to čistá komunikácia,“ vysvetľuje riaditeľka personálneho odoru Privatbanky Dagmar Sliacka.¶
S manipuláciou sa môžeme stretnúť na rôznych miestach: v rodine (deti sa pokúšajú manipulovať s rodičmi), pri obchodných stretnutiach, v zamestnaní (so strany kolegov alebo vedúcich). Na niektorých miestach je možno trochu prekvapujúca. „Nájdu sa aj takí kandidáti, ktorí nás nepovažujú za rovnocenných partnerov, ale snažia sa nám dať najavo, že oni sú ten odborník a my len nejakí personálni konzultanti,“ hovorí Mario Fondati z personálnej spoločnosti Iventa. „Stretol som sa s pánom, ktorý robil dvadsať rokov riaditeľa v štátnom podniku a nadradenosť z neho priam sršala. Dokonca ma začal familiárne oslovovať.“
¶Je mnoho prostredí, kde sa manipulácii nedá priamo brániť, myslí si Brigita Trimajová. "Neumožňuje to kultúra prostredia, ktorá nepodporuje priamu komunikáciu, aj fakt, že nie sú stanovené jasné úlohy a ciele. Manipulácia môže byť sprievodným symtómom harasmentu," dodáva.
Skutočne priamych ľudí je smiešne málo
Dagmar Sliacka hovorí, že manipulácii sa môže dariť tam, kde ľudia nie sú schopní dať jasne najavo svoje hranice a správať sa priamo - a skutočne "priamych" je vraj podľa prieskumov len pol percenta ľudí. "Je veľmi dôležité, aby naše vnútorné pocity boli v súlade s tým, ako sa správame," vysvetľuje Sliacka. "Ak vás kolegovo správanie zraňuje, treba mu povedať: ak robíš toto, cítim sa veľmi nepríjemne. Tak mu nielen dávame vedieť, aký pocit v nás jeho správanie vyvoláva, ale zároveň mu dáme priestor zachovať sa inak. Na otvorenú komunikáciu si treba určite nájsť správny čas a priestor." ¶Preventívne pôsobí podľa Trimajovej asertívna komunikácia, jasné kompetencie, jasné rozdelenie úloh a primerané sebavedomie.
Manipulátor vyhráva len jednu bitku
„Manipulátor v podstate ani nemôže byť veľmi úspešný, pretože jeho správanie sa mu vráti,“ tvrdí Sliacka. „Ľudia k nemu nebudú cítiť dôveru a tak môže síce vyhrať jednu bitku, ale celú vojnu nie, pretože si neudrží kvalitný kontakt s klientom ani so spolupracovníkmi.“
Druhov manipulácie a manipulačných praktík je veľa: napríklad postavenie človeka pred hotovú vec, vnášanie pocitu viny. Ľudia, ktorí sa im chcú brániť, by ich mali poznať, aby ich vedeli „prečítať“.
Súčasťou povahových čŕt manipulátorov je často znížené sebavedomie. „Môže ísť aj o nezrelú osobnosť, alebo o človeka, ktorý ma znížené interpersonálne zručnosti,“ hovorí Brigita Trimajová.
„Kto má zdravé sebavedomie a sebaúctu, dokáže rešpektovať druhého a nepotrebuje ho manipulovať,“ dodáva Sliacka.
Napriek zdanlivo dobrej pozícii nemajú manipulátori na ružiach ustlaté. „Ľudia sa ich začnú strániť a dostávajú sa do zložitej situácie. Aj keď majú pocit chvíľkového víťazstva,“ hovorí Sliacka.
Pošramotené sebavedomie kurz nevyrieši
Ak by sa chcel niekto naučiť, ako sa manipulácii brániť, existuje kvalitná literatúra aj slušný počet kurzov s takouto problemtikou. Treba si však dobre vybrať. „Mali by poslúžiť skôr na zamyslenie, ako sa správať, aby sa manipulácii vyhli,“ hovorí Dagmar Sliacka.
S manipuláciou sa samozrejme nenaučíte pracovať za niekoľko hodín, ale kurz vás môže naštartovať a ukázať vám cestu. „Niekto potrebuje viac času, inému stačí spätná väzba, veľa záleží aj na rodine a prostredí, v ktorom sa denne pohybujete,“ vysvetľuje Sliacka.
Ľudia vyhľadávajú kurzy aj individuálne; väčšinou vtedy, keď sa dostabnú do zložitejšej situácie a uvedomia si že ju nedokážu uspokojivo vyriešiť (začne im krachovať firma, alebo rodina, alebo je situácia na pracovisku neúnosná.
„Pošramotené sebavedomie kurz nevyrieši, ale môže človeku ukázať smer. A to aj v tých najťažších prípadoch,“ hovorí Dagmar Sliacka.
Odborníci tvrdia, že príručky fungujú –najmä vtedy, ak ste ochotní situácie si vyskúšať a zistiť, čo vám sedí, aj to, aký efekt má „nové“ správanie na ľudí. „Nemôžeme meniť druhých, ale seba áno. A budeme vyvolávať iné druhy reakcií,“ dodáva Sliacka.