Viem, že v školstve sú aj väčšie problémy ako nedostatok učebných priestorov, ale tento problém sa ma priamo dotýka.
Náš suterén študenti nazývajú aj pivnica alebo potkaniareň (ale hlodavce tam zatiaľ nemáme), je tam chladno, zapácha tam potuchlinou a na stenách je viditeľná pleseň.
Nie je to len nepríjemné, ale pre alergikov aj nezdravé. Čo však môžeme proti tomu robiť my - študenti alebo profesori, ktorí sa takisto v tomto prostredí necítia dobre. Profesori, na rozdiel od študentov, svoj nesúhlas nedávajú tak najavo, veď nám musia byť príkladom...
Dnes som mala v suteréne dve hodiny po sebe: angličtinu a chémiu. Ide vlastne o malú miestnosť, do ktorej sa ledva zmestí 15 študentov a profesor. Nachádza sa tam aj tabuľa, lenže tá je malá a zle sa na ňu píše. V jednom rohu sú sprchy, teda to, čo z nich zostalo, a staré umývadlo.
Napriek všetkým negatívam sa to v suteréne dá zniesť. Horšie je, ak máme nejakú hodinu v jedálni. Pred rokom sme sa tam učili po francúzsky medzi rôznymi príjemnými a, čo bolo pre naše nosy náročnejšie, nepríjemnými „arómami“ z kuchyne.
Predstavte si, ako sme „krásne“ voňali, keď bol na obed napríklad segedínsky guláš. Zápach však nebol jediným problémom, pretože tety kuchárky pri príprave obeda šramotili s hrncami, čo je v kuchyni vcelku normálne.
A hoci bolo niekedy celkom zábavné počúvať ich rozhovory, počas písomky ma to vyrušovalo.
Jedinou výhodou jedálne bolo, že sa tam dalo dobre odpisovať, pretože je to veľká miestnosť a vyučujúci nemá šancu vidieť váš maličký ťahák...
Na druhej strane je pravda, že tieto hodiny sú niečím zvláštne a zaujímavé.
Veď raz, keď budem stará, budem môcť svojim vnúčatám porozprávať, ako som sa učila o vlastnostiach aromatických uhľovodíkov v pivnici.
Na druhej strane si neviem predstaviť, ako by napríklad prebiehala hospitácia v jedálni. No, možno by to bolo celkom vtipné...
Autor: Petra Struková
