BRATISLAVA. Kým pre jedného z najväčších zástancov priehrady, vodohospodára a bývalého poslanca HZDS Júliusa Bindera priehrada v Gabčíkove spĺňa požiadavky na stavbu tretieho tisícročia, ekológ Mikuláš Huba ju naďalej považuje za výtvor socialistickej megalománie.
Medzištátnu dohodu o výstavbe vodného diela Gabčíkovo - Nagymaros podpísali zástupcovia Československa a Maďarska 16. septembra 1977.
Stavbári
Spory o Gabčíkovo ožili najmä po páde komunistického režimu. Priehrada proti sebe postavila slovenských a maďarských politikov, keď Budapešť odmietla z ekologických dôvodov postaviť svoju časť sústavy. Spor riešil aj medzinárodný súd v Haagu.
Okrem toho proti priehrade vystupovali aj slovenskí ekologickí aktivisti, napríklad preto, že pri jej výstavbe vyklčovali veľkú časť lužných lesov dunajskej ramennej sústavy, kde dnes stojí zdrž Hrušov.
Štát tiež stále neoznámil, koľko do výstavy diela investoval.
„Vplyv vodného diela na prírodu je nad očakávanie priaznivý,“ hodnotí Binder, bývalý šéf podniku Vodohospodárska výstavba. „Vodné dielo sa už splatilo,“ tvrdí, „jeho súčasná hodnota podľa medzinárodných kritérií je 10 miliárd eur.“
Bez priehrady by podľa neho Slovensko v roku 1997 zrejme zažilo povodne v takom rozsahu ako Morava. Priehrada má vraj aj priaznivý vplyv na podzemné vody a na prírodu okolo Dunaja.
Environmentalisti
Environmentalista Huba z Geografického ústavu SAV naopak v 80. a 90. rokoch varoval pred ekologickými následkami stavby. Dnes je stále presvedčený, že na prírode sa napáchali nenapraviteľné škody. „Najvážnejšia je škoda vo vedomí ľudí, keďže sa posilnila nebezpečná ilúzia, že prírodu možno vo veľkom znásilňovať.“
Dôsledky na časť dunajskej ramennej sústavy, ktorá zostala zachovaná, a na pôdu, lesy, rastlinstvo, živočíchy a ekosystémy v okolí priehrady je dnes podľa Hubu ťažké presne vymenovať. „O tom, čo sa deje od spustenia Gabčíkova, chýbajú informácie. Tie, ktoré sú, sa utajujú a chýba aj sľubovaný systematický monitoring prírodných zmien.“
Ako vznikalo Gabčíkovo
Pôvodný plán: Slovenskou časťou stavby na Dunaji je 69 kilometrov dlhý úsek Gabčíkovo. Úsek Nagymaros mal mať 136 kilometrov.
História stavby: Prvé rokovania o výstavbe medzi Bratislavou a Budapešťou boli už v 50. rokoch 20. storočia. V septembri 1977 si náklady na výstavbu krajiny rozdelili rovnakým dielom. V roku 1989 prerušila maďarská strana práce na svojej časti a o tri roky vypovedala zmluvu. Slovensko sa rozhodlo dobudovať Gabčíkovo, v zmenenej podobe. V septembri 1997 potvrdil Medzinárodný súdny dvor v Haagu platnosť zmluvy o výstavbe a prevádzke a rozhodol, že Maďarsko nemalo právo zmluvu vypovedať. Obom stranám nariadil, aby rokovali o ukončení sporu. K dohode stále nedošlo.
Postavená časť: Gabčíkovo tvorí prehradenie starého koryta Dunaja pri bratislavskom Čunove, vodná nádrž Hrušov, vodné elektrárne a plavebné komory v Gabčíkove, odpadový kanál a menšie elektrárne.
Výkon: Elektráreň má výkon 720 MW a je zdrojom asi desiatich percent elektrickej energie spotrebovanej u nás.
Autor: R
