polročnú prácu žiaka. Veľakrát do poslednej chvíľky zvažujem, čo napokon zakrúžkujem."

Jeho kolegyňa Jana Csibová, učiteľka slovenského jazyka a občianskej náuky, hovorí, že jednoduchšie sa hodnotia predmety, na ktorých sa učiteľ so žiakmi stretáva často. Lepšie ich spozná, má možnosť získať známky rôznymi formami. "Pri predmetoch s menšou týždennou dotáciou je to náročnejšie. Ak je v triede veľa žiakov, nemá učiteľ toľko možností každého dôkladne preveriť. Majú potom menej známok a, samozrejme, aj menej možností presvedčiť učiteľa o svojich prednostiach," vysvetľuje Jana Csibová. "Ak tam sú tri dvojky, tam nie je o čom premýšľať, horšie je, ak sú tie známky rôznorodé, a nie sú jednoznačné. Sme pod silným tlakom rodičov aj verejnosti, a tak sa nemôže stať, že žiakovi vychádza trojka, ale zakrúžkujeme mu dvojku."

Svoj názor môže povedať

aj trieda

Miloš Bélik na zemepise občas experimentuje. Po odpovedi vyzve žiaka, aby si sám povedal známku, na ktorú hodnotí svoje vedomosti. "Keď viem, že je to kritický žiak, zoberiem aj jeho názor, dokonca robím aj takú vec, že sa pýtam triedy, akú známku by mu navrhla. Zohľadňujem názor väčšiny, a celkom to funguje," hovorí učiteľ.

Pri slovenskom jazyku platia jasné pravidlá, existuje presne stanovená stupnica chýb, s ktorou sú žiaci na začiatku školského roku zoznámení, a rešpektujú to. Vedia, že pri diktáte je za dve chyby dvojka, za štyri trojka. Chyby sa nediferencujú. Podľa slovenčinárky, ak je otázka jasne a zreteľne formulovaná, a žiak tak na ňu odpovie, tak dohady, či si zaslúžil lepšiu, alebo horšiu známku, odpadajú.

"Písomné práce sú hodnotené percentami, ktoré zodpovedajú tej-ktorej známke. "Žiaci si tak sami vedia vypočítať percentuálnu úspešnosť svojej práce a prisúdiť k tomu známku. Ak by som sa pomýlila, upozornia ma," hovorí slovenčinárka. Podobný postup sa používa pri matematických písomkách. "Niekedy je to aj na škodu veci. Lebo niektorí žiaci, ktorí dosiahnu po vypočítaní pár príkladov svoju hranicu, si povedia stačí mi trojka, a nepokúšajú sa niečo si zlepšiť," konštatuje matematikár.

Motivujú aj známky

z výchovných predmetov

Na Lachovej skúšali výchovné predmety, ako sú telocvik, výtvarná či občianska náuka, neznámkovať. Neosvedčilo sa im to.

"Žiaci strácali motiváciu. Ani rodičom to nesedelo. Takto aj tí slabší majú aspoň druhú policu vysvedčenia o čosi radostnejšiu," hovoria učitelia, ktorí známky považujú za veľkú motiváciu. Závisí však aj od prostredia v ktorom dieťa vyrastá a aký dôraz kladú rodičia na úroveň získaných vedomostí. "Je to rôznorodé, niektoré deti idú za dobrými známkami cieľavedome, iné sú pasívnejšie, treba sa s nimi viac zaoberať, aby z nich učiteľ vytiahol, čo v nich je," hovorí Jana Csibová.

Aj keď na Lachovej hodnotia iba známkami, učiteľ Bélik sa domnieva, že známka by mala mať aj sprievodný text, v ktorom učiteľ žiakovi vysvetlí, čo mu pri odpovedi chýbalo, alebo čo v nej bolo navyše.

Čo na skúšanie a známky hovoria žiaci

Deviatačka Lucia Farská a ôsmak Filip Zemko sú žiakmi Základnej školy na Lachovej ulici a obaja patria k tým, čo s prospechom problémy nemajú. Ich vysvedčenia bývajú monotónne jednotvárne. A predsa aj oni priznávajú, že stres zo skúšania nielenže poznajú, ale ho aj zažívajú. "Vyhovuje mi skôr skúšanie pri tabuli ako písomné formy," hovorí Filip. Za voľnejšie odpoveď pred katedrou považuje aj Lucia. "Ten dialóg je viac otvorenejší, písomky sú suché, tie človeka nepustia."

"Niektorí učitelia nám dopredu oznamujú, že budeme odpovedať. Nechcú nás strašiť. Potom nás skúšanie nestresuje, lebo je také pokojnejšie, majú to radi všetci žiaci. Niekedy nervy totiž zapracujú a zabudneš aj to, čo si vedel," hovorí Filip.

Obaja však konštatujú, že väčšina učiteľov žiakom slovne zdôvodní len horšie známky. "Niekedy sa nám zdá známkovanie aj nespravodlivé, boli by sme radšej, keby nás hodnotili slovne, lebo nie je jednotka ako jednotka, takto by sme sa mohli z toho poučiť."

Nepáči sa im, že veľa učiteľov si žiakov zaškatuľkuje a ťažko sa dá potom s tým niečo robiť, vezie sa to s nimi. Nájdu sa však aj takí, ktorí na začiatku školského roku začínajú žiakov hodnotiť od nuly. Hovoria, vlani si bol jednotkár, ale to neznamená, že ním budeš automaticky. Filip hovorí, že niektorým učiteľom prekáža aj to, ak sa dobrý žiak kamaráti s horším. Hneď si vraj myslia, že ho skazí.

(or)

Zapracujú nervy, a zabudneš aj to, čo si vedel