z Výskumného ústavu detskej psychológie

a patopsychológie

v Bratislave.

Prečo sa u nás tak lipne na školských známkach?

"Známky majú u nás tradíciu. Zvykli si na ne deti, rodičia aj učitelia. Napríklad, keď sa prestali známkovať výchovné predmety, niektorí učitelia boli z toho nešťastní, lebo deti ten predmet nebrali dosť vážne, podceňovali ho a učitelia mali problém s ich disciplínou. Známky sú pre rodičov orientačným rebríčkom v dosahovaní výsledkov ich detí. Pre deti sú niekedy hrozbou, lebo za ne bývajú trestané. Vtedy sa o známkach nedá hovoriť ako o motivácii. Na druhej strane tí, čo dostávajú dobré známky, to považujú za odmenu a satisfakciu za námahu."

Naozaj nie je vhodné známkovanie prvákov?

"To, že sa v prvom ročníku neznámkuje, je správne. Deti sa len rozhliadajú po škole a hľadajú sa. Potrebujú čas, aby nabehli na školský systém, aby si zvykli na prácu a školské zvyklosti. Známkovanie pre menšie deti by malo byť pozitívnou motivačnou hodnotou, ktorá nemá sledovať to, čo nevie, ale skôr ho pochváliť za to, čo už dokázalo. Tie známky by mali na druhej strane vyjadrovať, ako sa zlepšilo v porovnaní samo so sebou."

Vyjadrujú známky výkonnosť školákov?

"Medzi školami sú veľké rozdiely, jednotka na jednej škole nemusí znamenať to isté na druhej škole. Známky u nás v tomto smere nie sú porovnateľné a všeobecne platné."

Aký význam prikladáte slovnému hodnoteniu?

"Keď sa s ním začalo, bolo priateľskejšie, lebo predstavovalo niečo ako súkromný príhovor učiteľa k žiakovi v tom-ktorom predmete. Bolo a je veľmi osobné. Ale aj za ním je potom známka, ktorá k nemu pasuje. Ja by som sa zaň prihovárala najmä na prvom stupni. Pre učiteľa je však náročnejšie - malo by vystihnúť spôsob práce žiaka, jeho prístup i výsledky v danom predmete, aby formulácie neboli stereotypné a formálne."

Akú najčastejšiu chybu pri známkovaní robia učitelia?

"Že známkujú to, čo žiak nevie, a nie to, čo vie. Že žiakov veľakrát zaškatuľkujú a nedávajú im šancu zmeniť to."

Zvyšujú známky rešpekt detí pred predmetom?

"Často to takto v praxi funguje. Ak nie je učiteľ prísny, ale naopak benevolentný, deti majú, žiaľ, tendenciu to zneužívať. Hľadajú cestu ľahšieho odporu."

Kedy známky skutočne motivujú?

"Keď odrážajú priebežnú prácu. Veľakrát sú však odrazom jednorazovej aktivity, jednej písomky, jednej práce. Deti by mali na predmete ukázať, čo vedia, ako sa zlepšujú. Hodnotiť by sa mal nielen výkon, ale aj snaha, pokus o dobrý výkon."

Mnohé stredné školy tvrdia, že základné školy sú k žiakom pri klasifikácii benevolentné a nadhodnocujú ich výkony. Majú pravdu?

"Problém je aj v tom, že stredný stupeň školy je zameraný na vedomosti a nie celkom na osobnosť detí. Stredné školy pozerajú len na výkony, základná škola viac zohľadňuje výkony v čase, ktorý na nej deti strávili, pedagógovia ich lepšie poznajú. Je možné, že známky zo základnej školy nevyjadrujú celkom presne očakávania stredných škôl. Nároky na stredných školách sú jednoducho vyššie. Tu treba prihliadať na adaptačné ťažkosti žiakov pri zmene prostredia, štýlu školskej práce, požiadaviek."

Od ktorého ročníka je vhodné, aby žiaci boli klasifikovaní známkami?

"U malých žiakov by známky mali mať predovšetkým funkciu pozitívnej motivácie. Ak nezvládajú učivo, je to signálom pre učiteľa, aby zisťoval v spolupráci s rodičmi a odborníkmi príčiny. Aspoň na prvom stupni treba uprednostniť individuálny postup, napríklad individuálne edukačné plány spolu s riešením ďalších súvisiacich otázok, ako sú osobnostné či rodinné problémy a režim dňa. Celý rozsah známkového spektra je vhodné začleňovať postupne od druhého stupňa, ale spomínané individuálne riešenie ťažkostí má mať naďalej prioritné miesto." (or)