Medzi učiteľom a žiakom dochádza najčastejšie ku konfliktom, napätiam a frustráciám počas skúšania a hodnotenia, ukazujú psychologické výskumy. Obaja sa nachádzajú v náročnej emocionálnej situácii so psychickou záťažou. Skúšanie a hodnotenie je dvojsečná zbraň. Môže žiaka aktivovať a motivovať do ďalšieho vzdelávania alebo jeho chuť do učenia ubiť, obrať ho o sebavedomie. V našich základných školách pretrváva klasické skúšanie s päťstupňovou stupnicou známok a žiacka knižka. Len kde-tu ju supluje internetová žiacka knižka.
Známka má povzbudiť
Podľa psychológa Mirona Zelinu je hlavnou funkciou známky motivovať žiaka. Dobrý učiteľ má hodnotiť nielen výkon žiaka, ale aj jeho snahu, usilovnosť a podmienky. "Je veľa teórií okolo známok, ale hlavné je, aby povzbudila. Ak aj žiak dostal zlú známku, učiteľ by mal povedať: Dostal si ju, lebo tvoj výkon nebol dobrý, nie som s tebou spokojný. Nabudúce sa prihlásiš a bude to dobré. Mal by vniesť do hodnotenia pozitívne myslenie," hovorí psychológ.
Čo platí na jedného, neplatí na druhého
Jana Pivková, riaditeľka malej Základnej školy v Liptovskom Jáne, učí už tridsaťdva rokov. "Keď som učievala matematiku, tak som tak dokonale poznala každého žiaka, jeho myslenie, logiku a snahu, že by som ho ohodnotila na konci roka bez akejkoľvek známky. Aj po rokoch praxe si pamätám, kto ako matiku vedel, aký k nej mal vzťah, aká bola jeho práca v škole," tvrdí. Hlavné predmety - jazyky a matematiku by Jana Pivková známkovala, ale pri dejepise či zemepise by podľa nej stačili postupové testy z ročníka do ročníka.
Riaditeľ nitrianskej základnej školy Ivan Javorník hovorí, že u nich sú vo výberových jazykových triedach žiaci motivovaní aj bez známok. "Je to individuálne, čo platí na jedného, neplatí na druhého žiaka."
Známka alebo slovné hodnotenie?
Väčšina učiteľov sa pri hodnotení vedomostí žiakov prikláňa ku klasickému známkovaniu so stupnicou. Všetci sa však zhodujú v tom, že prváci potrebujú čas na zmenu, a preto je dobré, že sa im známky ešte vyhýbajú. Mnohí sa domnievajú, že známkovať by sa mohlo až od tretieho ročníka. "Je to vec názoru. Ale deti veľmi chcú jednotky. Rodičia sa tiež uspokoja so známkou a je pre nich veľmi smerodajná," hovorí riaditeľka Pivková.
Čomu teda dať pri hodnotení vedomostí prednosť? Slovnému hodnoteniu alebo stupnici známok? Psychológ Zelina sa domnieva, že učiteľovi by nemalo záležať na tom, či použije slovnú formu, alebo stupnicu známok, ale či žiaka jeho hodnotenie povzbudilo. "Ani jedno, ani druhé známkovanie nie je dobré, ak sa robí zle. Ak žiak dostane negatívne hodnotenie, tak sa naštve, ešte menej sa učí, ale rovnako nefunkčná môže byť aj pochvala, ak ju dostáva stále," hovorí. Najlepšia kombinácia je podľa neho známka aj slovné hodnotenie. Na prvom stupni by uprednostnil slovné hodnotenie, na druhom kombinované hodnotenie.
Sťažnosti na klasifikáciu prospechu
Štátna školská inšpekcia dostáva ročne približne tridsať sťažností na klasifikáciu prospechu. Je to jeden z troch najčastejších dôvodov podávania sťažností rodičov. "Ich opodstatnenosť sa dlhodobo pohybuje okolo 50 percent, čo znamená, že raz sa preukáže neobjektivita klasifikácie, inokedy nekritický postoj rodičov voči svojmu dieťaťu," hovorí školský inšpektor Štátnej školskej inšpekcie Ľuboš Tužinský.
Podľa neho by rodičia mali pozornosť klasifikácii prospechu detí venovať už v septembri. "Začať sa zaujímať o prospech v januári, resp. v júni je ťahanie psa za chvost. Rodič by mal od začiatku pravidelne sledovať výkony a priebežnú klasifikáciu svojho dieťaťa, zúčastňovať sa na konzultáciách v škole. Najmä u starších žiakov žiacka knižka nebýva objektívnym ukazovateľom prospechu, pretože si ju veľmi radi ,zabúdajú', najmä keď dostanú horšiu známku. Niektorí i sú schopní ,stratiť' za jedno klasifikačné obdobie aj päť-šesť žiackych knižiek," hovorí Tužinský.
Spolupráca s rodičmi
Aké má možnosti rodič, ak má dojem, že známky jeho dieťaťa sú neobjektívne? Školský inšpektor Tužinský upozorňuje, aby rodič nevyžadoval od dieťaťa vyššie výkony, než na aké skutočne má. "Pochybnosti o správnosti priebežnej klasifikácie odporúčam najskôr riešiť s príslušným vyučujúcim, triednym učiteľom a riaditeľom školy. V odôvodnených prípadoch je vhodné po konzultácii so školou obrátiť sa na pedagogicko-psychologickú, resp. špeciálnopedagogickú poradňu. Podanie sťažnosti je síce právo každého rodiča, k tejto možnosti však odporúčam siahnuť až vtedy, ak zlyhali všetky ostatné možnosti riešenia problému," hovorí.
Pripomína, že v prípade mimoriadneho zhoršenia prospechu alebo správania žiaka je riaditeľ základnej i strednej školy povinný preukázateľne o tejto skutočnosti rodiča informovať. Školská inšpekcia považuje za splnenie informačnej povinnosti zo strany riaditeľa školy napríklad kópiu písomného oznámenia, písomný záznam z pohovoru s rodičom.
Zlú známku prezradí internet
V mnohých školách už neplatia výhovorky typu zabudol som si doma žiacku knižku. Vďaka internetovej žiackej knižke sa rodič o zlej známke dozvie skôr, než sa k nej školák stihne priznať. Napríklad v Základnej škole Jána Švermu v Humennom rodičia svoje deti takto kontrolujú už štyri roky.
"Internetovú žiacku knižku sme spustili aj napriek tomu, že na začiatku malo internet doma iba 15 percent rodičov, necelých 50 percent malo takúto možnosť v práci, hovorí riaditeľ školy Jozef Šalata. "Ujalo sa to, rodičia sú spokojní. Ak sme vlani nestihli známky aktualizovať, už volali, čo sa deje." Elektronickú žiacku knižku používajú štvrtý rok aj v košickej Súkromnej základnej škole na Ulici slobody 1. Podľa riaditeľky Zuzany Révészovej ju rodičia pomerne dobre sledujú. Niekde však o nej neuvažujú. Napríklad riaditeľ nitrianskej Základnej školy na Škultétyho ulici hovorí, že sú typická sídlisková škola a len v máloktorej rodine majú internet.
