ŠALOV. NOVÉ ZÁMKY, KOMÁRNO. Asi tridsať rómskych neplatičov z Nových Zámkov sa nový majiteľ budovy pokúša od pondelka vysťahovať do Šalova v Levickom okrese a ďalších obcí. Chlapov odviezol na korbe nákladiaka s nábytkom, ženy a deti v autobuse. Majiteľ budovu s 300 obyvateľmi kúpil od mesta.

Bytovka na Kasárenskej je už prázdna, včera sťahovanie pokračovalo z bytovky na Hradnej. Opäť pod dozorom nakrátko vystrihaných mladých mužov, ktorí zastupovali nového majiteľa. Názov jeho firmy mesto zatiaľ nezverejnilo, údajne je z Nitry. Ulicu uzatvorili a strážili ju aj mestskí policajti.

Neplatiči už neprotestovali. „Tých, ktorí odporovali, včera zbili,“ povedal jeden. Tvrdili, že nevedia, kam ich odvezú.

Mnohí, ktorých odviezli do obcí Levického okresu, sa už vrátili. „Keď nám ukázali dom v Tekovských Lužanoch, bez vody, elektriny a plynu, odmietli sme v ňom bývať. Mám iba jedno staré auto, to je naša strecha nad hlavou pre ôsmich ľudí,“ povedal Márius Kotla.

Asi tridsať ľudí previezli v pondelok do Šalova. Vraj ich nalákali na fotografie domov ako z katalógu. V skutočnosti mali tri rodiny bývať v dvoch starých zdevastovaných budovách, bez vody, elektriny a toaliet. Keď to uvideli, odišli. „Oba vraj kúpila nitrianska firma. Dom, pred ktorým je vysypaný nábytok, bol takmer 20 rokov neobývaný. Nábytok im zložili tak, že bol na hlavnej a prekážal doprave,“ povedal miestny poslanec Ľudovít Molnár. Veci pohodené ako na smetisku v noci zmokli. Z kopy už niečo zmizlo - aj DVD prehrávač. Zvyšok v noci strážili policajti. „Je toto vôbec možné? V 21. storočí takto narábať s ľuďmi?“ hovorí Molnár. Obec o sťahovaní vraj nevedela.

VIDEO: Nábytok neplatičov prekáža na ceste v Šalove

„Nič mimoriadne sa nedeje,“ povedal novozámocký prednosta Peter Ágh. Za neplatičov platilo mesto 17 rokov a teraz vraj problém rieši. Miestni včera hovorili, že neplatiči sa vrátili na ulicu, kde majú trvalý pobyt.

V Komárne sa zasa asi tridsať neplatičov nasťahovalo na pozemok, kde kedysi stála bytovka, v ktorej žili. Mesto ju predalo Vojtechovi Mesárosovi, ktorý im našiel dočasný prenájom v Kave, ale ten sa skončil. Mesáros včera nedvíhal telefón. Podľa na­šich informácií považuje zmluvu za neplatnú, lebo dom spadol.

Mestá sa snažia neplatičov zbaviť

Komárno, Púchov a Tornaľa si problém neplatičov sčasti vyriešili. Na úkor iných obcí.

Novozámocké sťahovanie neplatičov z mesta nie je prvým takýmto prípadom.

Za búrlivých okolností pred pár mesiacmi sťahovali do neďalekých obcí zhruba tristo neplatičov z Komárna. Podobne samosprávy vysídlili neplatiace rodiny z Púchova do kúpeľnej Nimnice, z Kežmarku do Dobšinej alebo z Tornale do obcí Barca a Kesovce.

V kysuckej obci Olešná chcela pre svojich neplatičov kúpiť sedembytovku Čadca. „Do dediny by sa nasťahovalo 80 neplatičov, museli sme si to s vedením Čadce veľmi natvrdo vydiskutovať,“ hovorí starosta Olešnej Stanislav Novotný.

Čaplovič sa hnevá

Aktuálny prípad v Nových Zámkoch nahneval vicepremiéra Dušana Čaploviča. „Naberá to rozmery nabaľujúcej sa snehovej gule, ktorá môže narásť do celoslovenského problému.“

Vedenia Nových Zámkov sa chce spýtať, kde skončilo pol milióna, ktoré dostali na projektovú dokumentáciu sociálnych bytov nižšieho štandardu najmä pre Rómov. „Ak sa ukáže, že nie je vypracovaná, budeme peniaze žiadať späť,“ tvrdí. Prekáža mu aj mlčanie Združenia miest a obcí Slovenska.

Predseda ZMOS Michal Sýkora hovorí, že združenie sa problémom dosiaľ nezaoberalo, pretože nešlo o problém väčšieho počtu samospráv. „Keby sa nejaké mesto snažilo vysťahovať svojich neplatičov k nám, určite by sme sa tomu snažili zabrániť,“ priznáva Sýkora, ktorý je aj starostom Štrby. ZMOS sa problému podľa neho bude venovať.

Posielať neplatičov do okolitých obcí považuje za populistické a nehumánne politológ Miroslav Kusý. „Je to riešenie pre tých, ktorí si nevidia ďalej od nosa a myslia si, že problém sa odstráni tým, že sa vytlačí z ich okolia.“

Rómov segregujú

Štefan Šarkőzy z Inštitútu rómskej verejnej politiky hovorí, že problém neplatičov je podobný pre väčšinu miest.

„Dlhé roky ich sťahovali do jednej štvrte, ulice či bytovky. A keďže mnohí boli Rómovia, sťahovali k nim často podvodne aj Rómov, ktorí platili. Takáto segregačná politika viedla k sociálnym problémom a kriminalite a dostalo sa to až do situácie, keď pod tlakom občanov a špekulatívnych investorov problém riešili, a to aj na úkor okolitých obcí,“ tvrdí.

Michal Piško

Aj Česko odsúva Rómov z očí

Sťahovanie Rómov z centra miest je problémom aj v Česku. Kritiku od ochrancov ľudských práv si vyslúžil najmä predseda ľudovcov Jiří Čunek. Vlani pred komunálnymi voľbami ešte ako starosta Vsetína vysťahoval rómske rodiny z domu v centre mesta do kontajnerových bytov na jeho okraji.

Tento krok mu podľa analytikov výrazne pomohol u voličov. Z protirómskych nálad v Česku ťažila aj senátorka Liana Janáčková, starostka ostravskej mestskej časti Mariánské Hory. Tiež vysťahovala Rómov z centra na okraj mesta. Janáčková je členkou Výboru pre ľudské práva.

(toh)

Stĺpček Mariána Leška
V stave havárie

Vicepremiér Čaplovič o novozámockom „sťahovaní“ povedal, že sa to začína nabaľovať ako snehová guľa, „ktorá bude narastať do celoslovenského problému“. V skutočnosti je to naopak. Ide o celoslovenský problém, ktorý sa prejavuje tým, že prepuká na rôznych mie­stach rovnakým spôsobom.

Rómovia a politická i verejná debata o nich majú jedno spoločné: sú na okraji a tam aj zostávajú.

Vzhľadom na to, o akú závažnú tému ide, sa hľadajú predovšetkým možnosti úniku od nej. Presne tak sa tejto nepríjemnosti zbavujú aj mestá, ktoré sa snažia poslať svojich neplatičov čo najďalej.

Najnovší príbeh z Nových Zámkov, tak ako aj staršie príbehy tohto druhu, hovoria o jednom. Premiestnením sa problém nevyrieši. Havarijné stavy na miestach svedčia o tom, že spoločensky vážna téma je v stave havárie.