Bienálny festival, ktorý je jediným svojho druhu v Česku, sa konal už po štrnásty raz. Program s medzinárodnou účasťou a vyhraneným dramaturgickým názorom selektorky Marty Ljubkovej presvedčil, že monodráma je nesmierne živý žáner a v Čechách rozhodne nedostatkom projektov netrpí.
Za hranicami obyčajnosti
Byť a hrať sám na javisku je rovnako ťažké, ako byť divákom monodrámy. Pri sledovaní jedného človeka na scéne si intenzívne uvedomíme mieru zodpovednosti, ktorú má. Zvládne to, nespadne, vydrží, bude ma baviť, nepomýli sa...? Už dávno neplatí, že monodráma je epickou formou – aktívny divák dneška nečaká obyčajné prerozprávanie veselej či smutnej príhody na tonetke osvetlenej reflektorom. Aj preto je pre americkú či britskú kultúru typická stand-up comedy, ktorá svojou politickou nekorektnosťou presahuje hranice obyčajnej zábavy.
Menej je niekedy viac
O český variant sa v zásade úspešne pokúša známy herec Tomáš Matonoha v jemne intelektuálnom a všetkých urážajúcom kabarete Všichni moji hrdinové. Štipka autobiografie (minimálne v istej miere sebairónie) mu nechýba. O trochu iné odkrývanie intímnych sfér sa pokúšali v autorských projektoch Terezie Pálková a Alexander Komlosi. Pálková zatiaľ skôr detsky hravo ako s nadhľadom nahliada na drastickú premenu dievčaťa na ženu v zmesi činohry, tanca, hudby, šaškárne i emotívneho vypätia pod názvom Na měsičním srpku. No menej je niekedy viac. Komlosimu stačilo celkom málo – nežné prerozprávanie vtipnej mikropoviedky z Amsterdamu v Oběde s van Goghem.
Zastúpenie mali aj projekty s vysokou dávkou hereckej, výtvarnej či textovej štylizácie v interpretácii večných mýtov. Antigona Litovského národného divadla v sebe spojila brilantné herectvo Birute Mar a pôsobivý videoart. Suverénne, no trochu chladné dielo. Gertrudin syn talianskeho Teatro Stabile di Calabria v podaní Lorenza Gleijesesa a v réžii herečky známeho Odin Teatret Julie Varley prináša na scénu odkaz rituálneho divadla a divadelno-antropologického skúmania. Tento mix psychoanalýzy, desiatok intepretačných prístupov k Hamletovi a zložitej scénickej symboliky len usvedčil divadlo z neaktuálnosti.
Dojemné a skutočné
S kvalitnou predlohou hral Pavol Smolárik. Vynikajúci text amerického dramatika Douga Wrighta Svou vlastní ženou je príbehom nemeckého transvestitu a hercovi umožnil nielen dynamickosť premien, ale aj aktívne vyjadrenie názoru na tému viny a tolerancie.
Absolútnym zážitkom, ktorý je syntézou atakujúceho herectva, vlastného príbehu, autorského prístupu, multimédií, techniky a pôsobivého výtvarna bol projekt 8 Polib prdel kosům Rosťu Nováka a režisérskej dvojice Kukučka-Trpišovský. Novák je reprezentant ôsmej generácie známej českej rodiny kočovných bábkarov Matěja Kopeckého. Jeho dialóg s genetickou pamäťou, vnútorný boj s „otcom“ a osudom je nesmierne dojemný a najmä skutočný.
Chebský festival dostal nový dych, mal ambiciózny program a preklenul obmedzenia marginalizovaného žánru. Či udrží plachtu so správnym vetrom a zaradí sa medzi prestížne české medzinárodné festivaly, uvidíme o dva roky.
Autor: Romana Maliti Autorka je teatrologička
