BRATISLAVA. Ministerstvo spravodlivosti chce dať sudcom pri rozhodovaní o páchateľoch viacerých trestných činov väčšiu voľnosť. Nebudú už viazaní presným výpočtom, ktorý určuje jednoznačné sadzby. Rezort vedie Štefan Harabin (za HZDS), ktorý pôsobil ako sudca Najvyššieho súdu.
„Treba dôverovať sudcom. Pokiaľ pochybia, je tu množstvo zákonných opatrení na opravu. Netreba sa báť, že budú benevolentne pristupovať k páchateľom,“ hovorí šéf právnej sekcie rezortu Štefan Minárik. Tiež bývalý sudca.
Sudcovia už nechcú byť pri rozhodovaní len štatistami
Zmena sa dotkne najmä zásady pri výpočte trestu pre páchateľov viacerých trestných činov. Pravidlo zaviedol exminister Daniel Lipšic a platiť začalo od roku 2006. Zaručovalo pre takýchto zločincov prísne postihy.
Sudcovia dávali od začiatku najavo nevôľu, že trest museli vypočítavať podľa vzorca, čo z nich vraj robilo len štatistov. Neumožňoval im posudzovať prípad od prípadu.
Šéf legislatívy na ministerstve spravodlivosti Ján Bernát uvádza príklad z vlastnej praxe. Nezdá sa mu adekvátne, ak 18-ročný páchateľ dostal za zneužitie maloletej a výtržníctvo päťročný trest. Argumentuje aj tým, že dievča bolo mladíkovou priateľkou.
Lipšicovi sa zasa nepozdáva, keď 34-ročný páchateľ za znásilnenie 14-ročnej, ktorú uškrtil remienkami zo sandálov, dostal trest 14 rokov. Po deviatich rokoch sa tak mohol dostať na slobodu.
Takýchto príkladov je viac, hovorí exminister a preto navrhol pri zavádzaní nových trestných kódexov pred dvomi rokmi aj zásadu prísneho výpočtu trestu.
Lipšic: ministerstvo ustúpilo zločincom
Exminister je presvedčený, že rezort novelou vychádza v ústrety zločincom. Nielen zrušením zásady pre výpočet trestu. Kritizuje aj skrátenie lehoty pre podmienečné prepustenie na slobodu.
To sa týka aj páchateľov vrážd či znásilnení. O prepustenie budú môcť žiadať už po odpykaní polovice trestu. Na slobodu sa budú môcť dostať skôr aj páchatelia obzvlášť závažných zločinov. Namiesto po troch štvrtinách už po dvoch tretinách.
Riešením podľa exministra nie je, že rezort navrhuje zvýšiť horné sadzby trestov pre recidivistov.
„Problémom nie sú horné hranice, ale dolné, lebo súdy chodia na minimum.“ Nepochopiteľné sa mu zdá aj to, že ministerstvo chce obmedziť zásadu trikrát a dosť. Nemala by sa totiž vzťahovať na lúpeže. Práve tento zločin figuroval pri väčšine prípadov, keď bola zásada využitá.
Novela sa ešte môže zmeniť
Zmeny trestného zákona nemusia byť definitívne, hovorí štátna tajomníčka ministerstva spravodlivosti Anna Vitteková zo Smeru. Novelu predložil rezort do pripomienkového konania a je pravdepodobné, že generálna prokuratúra vznesie zásadné námietky. Včera sa ešte k návrhu vyjadriť nechcela.
Naopak, Slovenská advokátska komora už teraz viaceré zmeny privítala, ale nevyhla sa ani kritike.
„Advokátska komora vo svojich návrhoch zohľadňovala skutočnosť, že platný trestný zákon má schválenú istú filozofiu a návrhy, ktoré by boli pre nás akceptovateľné, by mali za následok vytvorenie nového zákona,“ povedal tajomník komory Andrej Popovec.
Komora privítala zrušenie zásady na výpočet trestu, či skrátenie lehôt pre podmienečné prepustenie.
Novela by mala začať platiť od januára budúceho roka. Dovtedy ju musí prerokovať vláda aj parlament. Či to dovtedy stihnú je, veľmi otázne.
Ministerstvo má čoskoro predložiť na pripomienkovanie aj trestný poriadok.
Firmy čakajú postihy
Ministerstvo ráta len s ochrannými opatreniami pre právnické osoby.
Do novely trestného zákona zaradilo ministerstvo spravodlivosti aj postihy pre právnické osoby. Firmám hrozia len ochranné opatrenia. Buď zhabanie peňazí, alebo majetku. Najvyššia suma, o ktorú môžu prísť právnické osoby – patria tam aj politické strany – je pol miliardy korún.
Zákaz činnosti, či prijímania verejnej dotácie im nehrozí. To by už bol trest v rámci trestného konania a tomu sa firmy vyhnú.
Rezort pripúšťa, že pri zavádzaní trestnej zodpovednosti, ku ktorej nás zaväzujú medzinárodné dokumenty, sa vydáva cestou kompromisu. Advokátska komora nesúhlasí ani s takouto miernejšou úpravou a má k nej vážne výhrady.
Trestnoprávna zodpovednosť má zamedziť, aby ako v minulosti neostali nepotrestané ekologické havárie či iné vážne činy, pri ktorých sa nepodarilo dokázať vinu konkrétnemu vinníkovi.
Pri navrhnutých ochranných opatreniach síce môžu firmy prísť o časť peňazí alebo majetku, ale s takýmto trestom sa nespája aj morálne odsúdenie.
Postihy by podľa medzinárodných dohovorov mali firmám hroziť za obchodovanie s drogami, obchod s ľuďmi, šírenie detskej pornografie, terorizmus, či korupciu.
(vev)
Právnička: ponechajme sudcom ich nezávislosť
Trestný zákon určite potreboval zmenu, myslí si Lucia Gazareková z Katedry trestného práva Právnickej fakulty UK. S tým, že novela dáva viac moci do rúk sudcom, súhlasí.K skracovaniu lehoty podmienečného prepustenia má výhrady.
Súčasný trestný zákon neplatí ani dva roky. Boli naozaj dôvody na jeho zmenu?
„Žiaľ, áno. Už pri prvom prečítaní bolo tých dôvodov viac. A rovnako je to aj s trestným poriadkom. “
Ministerstvo ruší v novele formálne vypočítavanie trestov a ponecháva väčšiu právomoc sudcom. Považujete takýto prístup ministerstva za správny?
„Určite áno. Počas platnosti nového trestného zákona, teda od januára 2006, sa na problémy s takzvanou asperačnou zásadou neustále poukazovalo. Otázky k nej boli vždy na prvom mieste. S jej zrušením súhlasím. Treba ponechať nezávislosť súdu, ktorý vždy vie posúdiť prípad na základe konkrétnych skutočností a dôkazov a podľa toho postupovať a posudzovať vec v stanovených hraniciach sadzieb. Asperačná zásada nemala opodstatnenie aj čo sa týka zázemia a histórie nášho trestného práva.“
Bolo problémom tejto zásady práve to, že určovala sudcom, aký prísny trest musia dať páchateľovi viacerých trestných činov?
„Áno presne v tom. Myslím si, že by sa mal dôraz klásť na nezávislosť súdov.“
Zástancovia zásady argumentujú rôznymi rozsudkami z minulosti, keď páchatelia závažných trestných činov, dostávali tresty na dolnej hranici sadzby.
„Ale aj pri súbežných trestných činoch je možné prijať aj iné opatrenia v trestnom zákone, ktoré budú do určitej miery eliminovať tieto skutočnosti, aby sa v budúcnosti nestávali.“
Aké konkrétne myslíte?
„Napríklad, že pri súbežných trestných činoch by bolo stanovené, že sa má na to prihliadať ako na priťažujúcu okolnosť. Čiže rozmýšľať skôr v týchto dimenziách. Nestavať zákon na tom, že majú byť presne vypočítavané lehoty trestov.“
Novelou sa budú aj upravovať lehoty pre skoršie podmienečné prepustenie z väzenia. Nie je toto ústretový krok smerom k páchateľom?
„Nie som za skracovanie týchto lehôt. Ale na druhej strane treba tiež povedať, že sa to posudzuje na základe skutočností u konkrétneho páchateľa vzhľadom na jeho správanie a ďalšie okolnosti. Teda do veľkej miery sa berie do úvahy aj prevýchova. Na ňu stále kladieme dôraz, i keď už menší, lebo sa ukázalo, že naozaj prevýchovný charakter nespĺňa účel ako by mal. Čiže páchateľ má možnosť požiadať o prepustenie, ale sudca mu nemusí vyhovieť.“
Treba teda dôverovať sudcom, ako to hovorí ministerstvo spravodlivosti? A to napriek tomu, že prieskumy verejnej mienky ukazujú, že súdy patria k najnedôveryhodnejším inštitúciám?
„Myslím si, že laická verejnosť, ktorá sa v prieskumoch vyjadruje, až natoľko nevidí do týchto záležitostí. Viac vidia politikov ako naozaj prácu sudcov, preto by som to nestavala na prieskumoch verejnej mienky. Nestavala by som to do takejto negatívnej roviny, že neostáva nám nič iné, len dôverovať sudcom. Myslím si, že už je dosť prijatých krokov na to, aby sudcovia získavali viac na dôvere a vážnosti. Aby ich kroky boli vnímané tak, že sú v súlade s právom, bez akýchkoľvek postranných úmyslov.“
(vev)
