ároveň hrou osudu. V Anne Regine je to celá škála farieb ľudských duší. Nespútaných, ale zároveň spútateľných vášňami, predsudkami a konvenciami doby. Zhovárame sa so spisovateľkou a galeristkou RÚT LICHNEROVOU, finalistkou ceny Anasoft litera za knihu Anna Regina.

Príbeh Anny Reginy, manželky slávneho kartografa a polyhistora Samuela Mikovíniho, siaha do 18. storočia. V mnohom je to však svojím poňatím moderná próza, veď vy sama nazývate Mikovíniho workoholikom osemnásteho storočia. Akú predstavu ste vtesnali do svojej hrdinky po boku významného a večne zaneprázdneného muža?

„Zaujímal ma Samuel Mikovíni. Fascinoval ma Slovák narodený v Ábelovej, ktorý svojím polytechnickým talentom, vzdelaním i výkonmi vysoko presiahol svojich uhorských súčasníkov. V Banskej Štiavnici som všade nachádzala jeho stopy. Jeho neuveriteľne presné banské mapy. Jazero Richňavu, ktorá svojho času bola najväčším vyprojektovaným jazerom, jazero Rosgrund so strmou hrádzou, ktorej odvážne technické parametre prekonali až o 150 rokov neskôr. Mikovíniho technické vynálezy.“

Zároveň vás silno fascinoval aj jeho vzťah s otcom.

„Ich vzťah mi pripomenul vzťahy medzi synmi a otcami niektorých mojich súčasníkov. Bola to vzrušujúca téma. Výnimočný a nespútaný otec, geniálny syn, ktorý márne prahne po otcovom uznaní. Manželka, ktorá svojou prítomnosťou v texte stelesňuje život od končekov prstov po korienky vlasov.“

Hľadanie identity u Anny Reginy je však bolestné. Na jednej strane pokorne prijíma úlohu matky a manželky, na druhej strane sa dokáže vzoprieť konvenciám a hľadať v živote vlastnú cestu. Dalo by jej 18. storočie na to šancu?

„Miera nezávislosti a nekonvenčnosti, ktorá ešte mohla byť v 18. storočí únosná? Ale veď život si hľadá svoje vlastné riešenia. Tí, čo prekračujú medze poslušnosti, pohýnajú svety. Takto to bolo v Mikovíniho časoch a moje skúsenosti mi hovoria, že aj dnes by sa najradšej zbavili ľudí s vlastným názorom, neprikyvujúcich, osobností, čo ani vedome nechcú dráždiť, no vyčnievajú z davu a provokujú prítomnosťou, hoci ich najvlastnejšou túžbou je žiť v porozumení a v láske. A možno postupom času, keď zostarnú a azda aj zmúdrejú, nájsť zmysel svojho života v pomoci druhým, chorým a slabším, tak ako to urobila v mojej knižke Annina Reginina slúžka Amaryša, alebo aspoň tak, ako to urobila Anna Regina, ktorá symbolicky odhrnula záves, ,aby bolo viac svetla’.“

Bolo zložité skĺbiť dejinné súvislosti a literárne predstavy?

„Pravdaže, musela som dobre poznať fakty. Ibaže tam, kde sa fakty stretajú a narazia na seba, otvára sa medzipriestor pre literárnu fikciu. Moja literatúra je fikcia. No to nemení nič na tom, že historické súradnice v texte sedia a fakty sú presné.“

Mikovíni je známy aj tým, že ako prvý v Európe použil pri mapovaní triangulačné body. Kde sú takéto body v živote Anny Reginy?

„Mikovíniho triangulačné body boli mys v Sv. Jure, západná veža Bratislavského hradu, Zobor, Vojšín, Sitno a Vartovka nad Banskou Bystricou. Z každého bodu bolo dovidieť na ďalší. Z nich Samuel Mikovíni vymeral zemepisnú sieť pre mapovanie Uhorska. Základné vymeriavacie body Anninho Regininho života sa nedajú takto jednoznačne pomenovať. Keby to tak bolo, nebolo by treba hľadať ich paralely v obrazoch a púšťať sa do písania knižky, ktorá skôr nastoľuje otázky: Či je Anna Regina naozaj sama sebou, alebo či je len odleskom nejakého muža – otca, manžela, svokra. Či zmyslom života ženy je byť len manželkou a matkou, ktorá sa pri večne zaneprázdnenom mužovi musí vzdať túžby po dotykoch a malo by jej vystačiť rodiť deti pre svojho manžela, pretože banský erár, cisársky dvor i mladá cisárovná, ktorá rodí dynastiu budúcich vládcov a potrebuje peniaze na vojny pre svojich generálov, sú príliš veľkí súperi Anninej túžby po dotykoch.“

Do akej miery sa jej teda podarilo túžby po dotykoch vzdať?

„Anna Regina sa viac pýta, ako odpovedá. Sú to otázky o zmysle života, ale aj pochybnosti o výkladoch biblických podobenstiev a príbehov, o náboženských autoritách i otázky o zmysle obety a lásky a o zmysle ľudského bytia.“

V knihe cítiť neopakovateľné prostredie v tom čase slávnej Banskej Štiavnice. Ale aj jej chudoby, sociálnej pomoci medzi baníkmi a dobre fungujúcich bratských pokladníc. Tu vznikla aj neobyčajná postava – banícka vdova, ktorú ste nazvali Štvrťročnica. Kto je to?

„Štvrťročnica je jedna zo žien, ktoré žijú v domčekoch na úpätí Paradajzu a znášajú všetky dosahy chudoby, v akej žili jednoduchí baníci. Táto postava sa mi vynorila v mysli, keď som si sústreďovala materiál o ich práci poškodzujúcej zdravie, o hygienických pomeroch v bani a banských chorobách, na ktoré sa umieralo. Štvrťročnica sa šesťkrát vydala, zakaždým za baníka s nepevným zdravím. Šesťkrát ovdovela a banícka bratská pokladnica jej vždy vyplatila manželovu mzdu za štvrťrok, v ktorom muž umrel a ešte za ďalší, ktorý nasledoval. Tento i ďalšie detaily ukotvujú knihu v realite 18. storočia. Mne však išlo o vytvorenie textu, ktorý je svojou vlastnou realitou a hovorí nám o tom, čo nenájdeme v odborných historických prácach: o človeku a o jeho duši.“

Je to finančne najlepšie ohodnotená slovenská literárna cena, na ktorú sú automaticky nominované všetky prozaické diela sloven­ských autorov v prvom vydaní, vydané v uplynulom roku.

V prvom kole odborná porota (Branislav Hochel, Dana Kršáková, Zoltán Rédey, Ľubica Somolayová a Miroslav Zelinský) vybrala zo 76 titulov desať finalistov (v abecednom poradí): Robert Bielik: Sansilia, Petrus, Dušan Dušek: Zima na ruky, Slovart, Jana Juráňová: Orodovnice, Aspekt, Monika Kompaníková: Biele miesta, KK Bagala/LCA, Márius Kopcsay: Zbytočný život, KK Bagala/LCA, Silvester Lavrík: Perokresba, KK Bagala/LCA, Rút Lichnerová: Anna Regina, Q111, Marek Vadas: Liečiteľ, KK Bagala/LCA, Pavel Vilikovský: Silberputzen, Vydavateľstvo PT, Svetlana Žuchová: Yesim, KK Bagala/LCA.

V druhom kole bude 3. októbra spomedzi nich vyhlásený víťaz, ktorý získa odmenu 200–tisíc Sk.

Vlani ju získal Pavel Vilikovský za knihu Čarovný papagáj a iné gýče.

Novinkou druhého ročníka je cena 25 000 Sk pre vydavateľa víťaznej knihy. Papier v tejto hodnote udelí Bratislavská papierenská spoločnosť, s. r. o., ktorá sa stala hlavným partnerom podujatia.

Hlasujú aj čitatelia SME o najobľúbenejšiu knihu 2006, adresa: www.knihy.sme.sk/anasoftlitera, do 1. októbra.

Z hlasujúcich vyberieme jedného čitateľa, ktorý získa kolekciu desiatich kníh finalistov.