ňový systém a je po problémoch. Lenže ťažkosti slovenskej spoločnosti riešiteľné len zásahom vlády sa postupne „míňajú“.

Minister školstva síce sympaticky tvrdí, že bude odstraňovať „memorovanie encyklopedických poznatkov“ a dôraz položí na „rozvíjanie tvorivosti našich žiakov“, lenže toto hovorili všetci jeho predchodcovia. Vari si minister ešte v opozícii pripravil nové učebnice pre každý ročník a každý predmet tak, aby učitelia mohli podľa nich prejsť od memorovania k tvorivosti? Alebo to stihol od volieb? Nestihol. Je to nemožné bez intenzívnej účasti učiteľov a ich účasť je nemožná bez toho, aby boli na to dlhodobo morálne a finančne motivovaní.

Zdravotníctvo zúfalo potrebuje presnejšiu definíciu toho, čo má pacient dostať v rámci solidarity. Pripravil si to minister zdravotníctva počas takmer dvoch volebných­ období v opozícii? Alebo za posledný rok? Veruže nie. Ani to nedokáže bez toho, aby sa v rámci rezortu vyformovala skupina odborníkov, ktorí zoberú na seba zodpovednosť za nepopulistické odporúčania. Ak chcete získať vodičský preukaz, asi sa budete musieť učiť aj to, po ktorej strane záprahového vozidla musí ísť pohonič. Má na to myslieť len minister vnútra, alebo aj zainteresovaní odborníci a občania? Bez intenzívnejšej účasti odbornej aj širokej verejnosti na spravovaní spoločnosti sa bude kvalita života u nás zlepšovať len pomaly. Môžu za to politici, ktorí sľubujú, že sa o riešenie problémov postarajú aj bez toho, aby sa občan musel akokoľvek namáhať. Ale nielen oni.

Autor: Eugen Jurzyca, INEKO