Mediálny magnát Rupert Murdoch je druhýkrát po sebe na čele rebríčka najmocnejších ľudí sveta.
Časopis Vanity Fair o ňom napísal, že je nezastaviteľný. Sedemdesiatšesťročný Austrálčan vlastní noviny, vydavateľstvá a televízne stanice po celom svete. Podľa kritikov cielene buduje mediálny monopol a útočí na slobodu prejavu.
Ešte vplyvnejší Murdoch
Murdoch väčšinou vždy dosiahol, čo chcel. Naposledy sa mu po dlhých rokovaniach podarilo rozšíriť svoje impérium o najväčší ekonomický denník na svete The Wall Street Journal.
To mu pravdepodobne aj zaručilo miesto na vrchole rebríčka Vanity Fair. Nepredbehli ho ani kreatívni šéfovia od Apple či Google, určujúci trendy.
Za mimoriadne vplyvný a rešpektovaný denník zaplatil Murdoch päť miliárd dolárov. Obchod vyvolal hlasný protest. Murdoch za stratové vydavateľstvo Dow Jones ponúkol cenu, ktorá prevyšovala jeho trhovú hodnotu skoro o dve tretiny.
Kritici tvrdia, že môže ohroziť nezávislosť novín. Murdoch sa bráni, že svojou prácou slobodu prejavu podporuje. „Pokrok v komunikačných technológiách sa stal jasnou hrozbou pre totalitné režimy,“ povedal pre BBC.
Podľa mnohých je však hrozbou on sám. Už niekoľkokrát dokázal, že pred slobodou prejavu uprednostňuje obchod.
Známy je prípad autobiografie bývalého guvernéra Hongkongu Chrisa Pattena. Murdochovo vydavateľstvo HarperCollins ju odmietlo vydať, pretože kritizovala dodržiavanie ľudských práv v Číne. Murdoch v tom čase rokoval o obchode s ázijským impériom Star TV.
Problémom je Murdochova politická zaujatosť. Do „svojich“ médií rád pretláča konzervatívne postoje.
V tejto súvislosti sa spomína najmä to, ako americký kanál Fox News pokrýval inváziu do Iraku v roku 2003. Reportéri s istotou tvrdili, že Saddám Husajn mal zbrane hromadného ničenia a chystal sa ich použiť.
Autor: Tina Mikulová
