Nemecká kancelárka Angela Merkelová už v tom nie je sama. V boji o vodcovstvo v Európe k nej začiatkom leta pribudli dvaja silní súperi a partneri zároveň.
S francúzskym prezidentom Nicolasom Sarkozym a britským premiérom Gordonom Brownom vytvorila nový mocenský trojuholník, ktorý spájajú dobré osobné vzťahy i súťaživosť.
Všetci traja lídri sú liberálne orientovaní v ekonomike, podporujú blízke vzťahy s Amerikou, patria k povojnovej generácii a spája ich pragmatizmus.
Očakáva sa od nich bližšia spolupráca v zahraničnej politike únie a zjednotený názor na summitoch G8 alebo v OSN.
Zafungovala chémia
„Medzi touto trojkou je viac prirodzenej príťažlivosti. Vychádzajú spolu lepšie ako Schröder, Blair a Chirac, ktorí mali medzi sebou ideologické rozpory od Iraku až po Európu a nefungovala ani osobná chémia,“ hovorí analytik Hugo Brady z londýnskeho Centra pre európsku reformu.
Úplná idylka vo vzťahoch to však zďaleka nie je. Rožky vystrkuje najmä nový francúzsky prezident.
Merkelová vlani nemala na starom kontinente mocenského protivníka. Vyšvihla sa aj tým, že Nemecko predsedalo Európskej únii a zoskupeniu najvyspelejších krajín sveta G8.
Získala si obrovský rešpekt za svoje diplomatické schopnosti, ale aj čestnosť a priamočiarosť. Jej mentalitu ukazuje reakcia na urážlivú nahú karikatúru poľského časopisu. Merkelová len stručne reagovala, že aj toto je súčasť slobody tlače.
Rešpekt si získala aj pre rázny boj proti klimatickým zmenám. Je o nej známe, že v berlínskom byte má žiarovky šetriace energiu a pravidelne pripomína kolegom, aby zhasínali svetlo. Aj vďaka ekopolitike opäť zvíťazila v rebríčku magazínu Forbes o najsilnejšie ženy sveta.
Sarko irituje Berlín
Časy sa však menia a najmä z Paríža cítiť hyperaktivitu nového prezidenta, ktorý by sa rád dostal do čela A-tímu eurolídrov. Sarkozy počas prvého stretnutia Merkelovú priateľsky objal, čím sa odlíšil od galantného, ale povýšeneckého Chiraca.
Kancelárke tiež pomohol pri presviedčaní Poliakov, aby súhlasili s reformnou zmluvou EÚ, aj pri tlaku na amerického prezidenta, aby sa zaviazal znižovať emisie CO2.
Dobrý štart však narušili jednostranné akcie Paríža. Nemeckých diplomatov, ktorí tvrdo pracovali na oslobodení bulharských sestričiek, iritovalo, že slávu za ich prepustenie zožal Sarkozy a jeho manželka Cecilia.
Šokoval aj tým, že Paríž za šéfa Medzinárodného menového fondu nominoval ľavicového exministra financií Strauss-Kahna bez konzultácií s Berlínom. Hlavný obchod sa upiekol s Washingtonom a Londýnom.
„Sarkozy je určite radikálnejší a nepredvídateľnejší. Rád by dominoval francúzsko-nemeckému motoru. Ukazuje sa to aj pri jeho oportunizme. Tvrdí, že je liberál, ale zároveň chce ochraňovať francúzske monopoly,“ analyzuje Brady.
Browna ohrozuje únia
Keď hnevá Paríž, nemecká kancelárka volá do Londýna. Gordon Brown po svojom vymenovaní išiel na prvú pracovnú cestu do Berlína, čo sa vnímalo ako silný signál nového partnerstva.
Oboch lídrov spája podobný štýl politiky, pohľad na ekonomické otázky, spojenectvo s Amerikou, pomoc Afrike i dôraz na globálne otepľovanie. Jedinou hrozbou je reformná zmluva EÚ, ktorú Merkelová presadzuje. Naraziť môže práve v euroskeptickej Británii, kde tlačia Browna do referenda. A to by s najväčšou pravdepodobnosťou neprešlo.
;)
