BRATISLAVA. Životná úroveň u nás stúpa. Cítime to najmä cez vyššie platy a nižšiu nezamestnanosť. Plat ľudí na Slovensku onedlho prelomí hranicu 20-tisíc korún, a to aj bez vianočných odmien.
Priemerná mzda stúpla podľa Štatistického úradu v druhom štvrťroku reálne, po očistení od inflácie, o 4,1 percenta na 19 600 korún. Tento rok by podľa predpokladov úradu mal byť prvým v histórii, keď priemerný plat bude vyšší ako 20-tisíc korún. Ľudia už raz na krátky čas u nás zarábali v priemere viac, ale boli za tým štedré vianočné odmeny na konci minulého roka. Firmy totiž zamestnancom v decembri k bežnej mzde zvyknú pridávať aj bonus vo výške mesačného platu.
Bez reforiem by to bolo slabšie
Platy rastú, lebo sa darí celej ekonomike. Tá v prvom štvrťroku stúpla o 9,4 percenta. Vysoký rast nie je izolovaný od peňaženiek ľudí, prejavuje sa aj na vyššej životnej úrovni. Čoraz viac ľudí sa dokáže zamestnať, nezamestnanosť klesla na 11,5 percenta, najmenej od roku 1996.
Reálne stúpajú nielen platy, ale aj penzie. Reálny rast znamená, že za platy alebo penzie sa dá kúpiť viac tovarov a služieb ako v minulosti. Z vysokého rastu profituje aj štátny rozpočet. Za osem mesiacov štát vyzbieral z daní 165 miliárd korún, vlani o takomto čase to bolo v štátnom rozpočte z daní o 13 miliárd korún menej. Viac peňazí je tak na splácanie dlhu, sociálnu politiku, zdravotníctvo či školstvo.
„Ekonomický rast nie je abstraktná veličina. Prejavuje sa najmä rastom pridanej hodnoty, ktorá sa vyprodukuje v ekonomike a od ktorej sa priamo odvíja rast miezd,“ povedal ekonóm UniCredit Bank Viliam Pätoprstý. Na dnešnom raste majú podľa neho veľkú zásluhu reformy predošlej vlády. „Ak vezmeme do úvahy nové investície v automobilovom a elektrotechnickom priemysle, strojárstve, energetike a rozmach služieb, ktorý veľkí investori priniesli, je podiel reformných krokov na dnešnom raste rozhodujúci,“ myslí si Pätoprstý.
Rast platov ťahajú lepšie podmienky na trhu práce a produktivita. Príchod investorov zvyšuje dopyt po pracovných silách, čo tlačí na rast miezd. „Keď si investori nevedia vybrať medzi nezamestnanými dostatočný počet ľudí s požadovanou kvalifikáciou, musia zvyšovať mzdy, aby prilákali ľudí, ale aj preto, aby im zamestnanci neprešli ku konkurencii,“ povedal ekonóm Allianz-Slovenskej DSS Mário Blaščák.
Dobiehame úniu
Životná úroveň na Slovensku je podľa hrubého domáceho produktu na hlavu oproti priemeru najrozvinutejších štátov Európskej únie zhruba polovičná. Ak ich chceme dobiehať, musí slovenská ekonomika rásť viac ako dvojnásobne rýchlejšie než vyspelé štáty. V súčasnosti sa to deje. Ekonomika rastie skoro štvornásobne rýchlejšie ako priemer štátov eurozóny. Aj keby sa súčasný rozdiel medzi rastom Slovenska a eurozóny, ktorý je vyše šesť percent, znížil na polovicu a tento rozdiel by sme si udržali, životnú úroveň európskej trinástky by sme podľa Blaščáka dosiahli okolo roku 2020.
Vysoký rast je podľa Národnej banky zdravý a nehrozí prehriatie ekonomiky. Aj preto, že produktivita práce rastie rýchlejšie ako mzdy. „Rast zatiaľ neprináša ekonomické nerovnováhy ani nejaké výraznejšie prehrievanie ekonomiky,“ povedal pre TASR guvernér Národnej banky Ivan Šramko.
