BRATISLAVA. Keď dôchodca (ale aj iný človek s limitovaným príjmom) z rôznych príčin zostane bývať vo veľkom byte, núti ho to výrazne šetriť. Najčastejšie na najväčšej položke - teple. Na nemalú nespokojnosť susedov to najčastejšie urobí tak, že prestane vetrať a bez ohľadu na vonkajšiu teplotu v izbách, ktoré nepoužíva, znižuje výkon radiátorov.
„Aktívne pristupovať k spotrebe tepla v jednotlivých miestnostiach podľa toho, ako ich majiteľ využíva, má zmysel,“ hovorí Monika Sulíková z Bezplatného energetického poradenstva Energetického centra Bratislava. V rámci projektu ISEES robilo centrum merania, na základe ktorých potom porovnávali používateľské správanie majiteľov bytov. Preukázalo sa, že byt, ktorý v čase neprítomnosti len temperovali a rozumne vetrali, mal o štyridsať percent nižšiu spotrebu ako podobný byt s nedisciplinovanými majiteľmi. Temperovanie miestností napríklad na sedemnásť stupňov Celzia si však neslobodno zamieňať s vypínaním radiátorov, ktoré podľa viacerých odborníkov funguje ako dvojsečná zbraň.
Plesne a hnev susedov
Ak sú v jednom byte vypnuté radiátory (alebo stlmené na minimum, pretože radiátory s termostatickou hlavicou sa vypnúť nedajú), v susedných bytoch, aby si zabezpečili tepelnú pohodu, musia kúriť viac. To často vedie ku konfliktom medzi bývajúcimi, najmä vtedy, ak napríklad majú malé deti, a teda aj vyššie nároky na teplo v byte. A nejde len o susedov. Ten, kto v niektorých izbách vypína radiátory, zároveň ochladzuje aj sám seba. Ako upozorňuje vedúca správy z košickej spoločnosti AISA - správa bytov a domov Zuzana Kurimská, v jedinej izbe obklopenej studenými priestormi musí kúriť aj pre svoju vlastnú potrebu viac, ako keby kúril v prípade, keď by bola obklopená vykurovanými priestormi. „Pri teplote pod pätnásť stupňov Celzia na povrchu stien sa navyše vystavujeme riziku vzniku plesní, ktoré môžu vážne poškodiť murivo a spôsobovať dýchacie ťažkosti majiteľa,“ upozorňuje na zdravotné riziká Sulíková z energetického centra Bratislava.
Prečo zostávajú
Napriek možným úsporám odchod z väčšieho bytu do menšieho nie je pre seniorov jednoduchý. „Drží ich citová väzba. Predsa len je to ich domov, v ktorom strávili veľa rokov a ťažko sa rozhodujú pre zmenu,“ hovorí prezidentka občianskeho združenia Fórum pre pomoc starším Ľubica Gálisová. Túto väzbu podľa nej podporuje všeobecne zaužívaný zvyk „žiť vo vlastnom“, ktorý so sebou nesie nízky podiel nájomného bývania na Slovensku. „Napríklad v USA starší ľudia považujú za prirodzené, že sa spolu s vyšším vekom pomaly odsúvajú z centra mesta do úzadia, do menších priestorov na okraji,“ mieni. Pri výmene nehnuteľností sa seniori ani tak neobávajú toho, že by mohli niekomu naletieť. Záležitosti týkajúce sa zámeny alebo predaja a kúpy za nich často vybavujú už dospelé deti.
Automatická povinnosť?
Skúsenosti z riešenia prípadov seniorov, ktorým Fórum pre pomoc starším poskytuje bezplatnú poradenskú pomoc, podľa Gálisovej poukazujú na ďalší problém. „Starší ľudia, ak sa už presťahujú do menšieho a získajú nejaký finančný doplatok k cene pôvodnej väčšej nehnuteľnosti, automaticky to chápu ako povinnosť hneď ho rozdať deťom. Málokedy si peniaze odložia a použijú na to, aby si zabezpečili lepšiu kvalitu života,“ dodáva Gálisová.
