Velďákové sú prvé >dvojičky, čo na jedných MS štartovali vo finále.
Slovensko je veľmocou súrodencov jedného dňa, aj vrhači Mikuláš a Miloslav Konopkovci mali finálové ambície. Vyšli len Milovi.
Velďákové mali byť sprvoti Lenka a Lucia. „Ani neviem, prečo sa to poplietlo,“ krčí plecami Janka, dvanásta v diaľke. Trojskokanka Danka skončila rovnako, viac sa jej darilo v kvalifikácii.
„Všetky finálové súperky mali lepšie osobné výkony ako ja. Umiestnenie je logické, no chcela som skočiť aspoň centimeter za slovenský rekord 14,41. Za výkon sa doslova hanbím, 14,09 m je bieda. Ale aspoň si nemáme so sestrou čo závidieť,“ premenila Dana zlú náladu na žart.
Košické vysokoškoláčky hýria vtipnými odpoveďami. „Zaujíma nás veľa vecí. Sme baby, rady nakupujeme, čo iné,“ smiala sa Janka. Vlani na ME v Göteborgu bola vo finále, Dana nie.
Vo švédskom prístave „povzbudzoval“ sestry aj veľký plyšový klokan. Doniesli si ho z Austrálie. V Osake nakupovali so znalosťou veci. „Poviem v náznaku, lebo je to prekvapenie. Aparát, ktorý sníma, má renomovanú japonskú značku,“ vynašla sa Danka.
Janka pri súťaži sestry trpela. „U nás je to vždy tak, nervóznejšie sme pri súťaži tej druhej,“ povedala. Danka vyslovila želanie: „Raz obe vo finále na dobrom mieste na vrcholnom podujatí. Táto predstava by mohla vyjsť na pekinskej olympiáde.“
