Pred necelým štvrťstoročím na premiérovom svetovom atletickom šampionáte vyhrali Európania 30 zo 41 disciplín. Teraz iba 15 zo 47.
Spojené štáty naďalej kraľujú atletickému svetu. Na šampionáte, ktorý sa včera skončil v japonskej Osake, získali 14 zlatých medailí a vyrovnali rekordný počet z predvlaňajších MS v Helsinkách.
Európska atletika naopak stále ustupuje z pozícií. Kým na prvých MS vyhrala dve tretiny disciplín, teraz ani tretinu. Dolu kopcom ide najmä Rusko: minule sedem zlatých, teraz len štyri.
Medaily získalo 46 krajín. Po 10 rokoch v medailovom zozname zasa figuruje aj Slovensko (ex aequo na 36. mieste) – vďaka bronzu kladivára Libora Charfreitaga. Záver však našim atlétom, zvlášť chodcom, nevyšiel: pripísali si už len jedno dvanáste miesto, na ktorom skončila trojskokanka Dana Velďáková.
Svetová federácia ušetrila. Za svetový rekord sľúbila prémiu 100–tisíc dolárov, ale žiaden nepadol. Na samý záver sa oň neúspešne na výške 210 cm pokúšala chorvátska skokanka Blanka Vlašičová. Americké kvarteto štvrtkárov zabehlo tretí čas histórie 2:55,56 – za svetovým rekordom zaostalo 1,36 s.
Amerika vyhrala všetky štafetové behy. Tysona Gaya, víťaza stovky aj dvojstovky, postavili na tretí úsek šprintérskeho kvarteta a získal tretie zlato. Tri zlaté si z Osaky odváža aj jeho krajanka Allyson Felixová, ktorá po víťazstve na 200 m bežala v oboch štafetách. Bernard Lagat je síce len dvojnásobný šampión, ale v kombinácii, aká dosiaľ vyšla len absolútnym legendám na dvoch olympiádach: Fínovi Paavovi Nurmimu (1924) a Maročanovi Hichamovi El Guerroujovi (2004).
Lagat pochádza z bežeckej krajiny čierneho kontinentu (Kene), ktorému pomáhajú na niekdajšie pozície čoraz viac ženy (zo siedmich afrických zlatých získali štyri). Na 5000 m, ak by sme zarátali aj Turkyňu etiópskeho pôvodu Abeylegesseovú, obsadili Afričanky dokonca prvých šesť miest. Etiópčanka Defarová tentoraz neurobila rovnakú chybu ako predvlani a v závere nedala súperkám šancu. Ďalšia Etiópčanka, žijúca vo Švajčiarsku, ale reprezentujúca Bahrajn, nedala nijakú šancu Ruskám na 1500 m.
Šampionát vyvolal veľa emócií. Úspechy rozplákavali aj chlapov, najusedavejšie sa rozplakal austrálsky víťaz chodeckého maratónu Nathan Deakes. Do Oceánie putujú tri zlaté, to tu ešte nebolo.
Kráľovná bola k poddaným krutá
Osackí organizátori robili, čo mohli. Šampionátom ožilo mesto. Aspoň navonok. Na hlavnom bulvári v hypermodernej štvrti Umeda vysielali nonstop zábery z dejiska na štadióne Nagai i retrosnímky z najslávnejších okamihov kráľovnej športov.
Japonskí organizátori sú učenliví. Osačania odstraňovali nedostatky okamžite. Až bizarne v maličkostiach. Mičiko Masacuková z hlavného informačného strediska povedala, že jeden novinár sa omylom dostal do iného priestoru, ako sa mal. Na druhý deň lemovali dlhú ulicu vstupu pre tlač nielen tabule, ale aj kordón elegantných policajtov v postoji hradnej stráže. V 40-stupňovej horúčave držali nepohnute dlhé hodiny nápisy PRESS.
Japonskí organizátori však aj liezli na nervy. Hypermoderná krajina si udržala tradičné myslenie. Všetko vybavíte cez reťaz ľudí. Kým sa dostanete k bossovi, ako oni hovoria každému šéfovi, trvá to večnosť. A bossovia sú tu na všetko. Aj na rozdávanie minerálok v tlačovom stredisku.
Neskutočný zážitok sme mali pri slávnostnom otvorení. V lóži mával elegantný starší pán a madam, oblečená ako kňažná Grace. Všetci sa im klaňali, oni jemne mávali. Niekto z cisárskej rodiny, pomysleli sme si. Nie, primátor Osaky s manželkou. Keď odchádzali, urobili policajti šprintom Tysona Gaya širokú cestu. Ohradenú reťazami i živým plotom mávajúcich ukazovadiel. Pred limuzínou išlo hasičské auto, za ňou sanitka.
V Osake by bola každá neprístojnosť, nehovoriac o teroristickom útoku, s prepáčením, majstrovským kúskom gaunerov.
Bezpečnostné prehliadky boli nepretržite rovnaké - dôsledné. Náhodou sme išli cez ňu s kolegom dvaja. Narátal, že nás malo „v moci“ 28 ľudí! Prezreli nás s úsmevom, ale obrazne „donaha“.
Dilemou bolo iba osacké teplo. Dať či nedať mestu, v ktorom hrozia podobné podmienky, najvážnejšiu svetovú športovú udalosť roka?
Medzinárodnú atletickú federáciu sponzoruje desať svetových firiem, päť je japonských. Dôvod, prečo Osaka, je jasný.
Napriek tomu, zatiaľ iba v kuloároch, ale s vážnym tónom, sa hovorí o teplotnom (a vlhkostnom) limite. Ak majú lyžiari stop, keď teploty klesnú pod -25 stupňov, môže mať aj atletika hranicu. To je najvážnejší argument.
Skutočne, v Osake šlo o život. Kráľovnej športov nemôže byť ľahostajné, keď jej poddaní trpia.
