BRATISLAVA. Od 1. septembra sa bude na Slovensku zamestnávať po novom. Zamestnávateľom z novely Zákonníka práce, ktorá bude od soboty účinná, vyplýva viacero povinností, zamestnancom zasa viac práv i možností.

Definuje sa „závislá práca“, nebude možné „reťaziť“ zamestnanie na určitý čas ani skúšobnú lehotu. Popritom sa znova zavedie niečo, čo prestalo platiť 1. júla 2003, keď sa zákonník zmenil na návrh vtedajšieho ministra práce Ľudovíta Kaníka. V určitých prípadoch zamestnanec dostane odstupné i mzdu za čas, po ktorý mu plynie výpovedná lehota, opäť sa bude dať robiť na dohodu o pracovnej činnosti.

Čas ukáže, kto má pravdu

Vláda trvá na tom, že sa utvoria „podmienky na dôstojnú a dobrú prácu a zamestnanec získa väčšiu sociálnu ochranu“ a pružnosť trhu práce sa nezmenší.

„Zdvojnásobenie nákladov na prepúšťanie, posilnenie pozície odborárskych funkcionárov v podnikoch, ako aj obmedzenie možností zamestnávania na dobu určitú prinášajú podnikateľom zvyšovanie nákladov a vytvárajú prekážky pre ďalšie zamestnávanie,“ píše Podnikateľská aliancia Slovenska.

Zdravotníctvo v neistote

Hoci novela zákonníka ešte nie je účinná, už sa vie, že mnohým nemocniciam môže sťažiť zabezpečovanie pohotovostnej služby.

Hovorkyňa ministra zdravotníctva Silvia Balázsiková otvorene hovorí, že to, čo z novely vyplýva, spôsobí „problémy všetkým, nielen malým zdravotníckym zariadeniam“.

Do istej miery riešením môže byť to, aby sa na pohotovosti podieľali všetci odborní ambulantní lekári, čo ministerstvo už predložilo ako návrh.

Ak ho schvália, „uľahčí sa spôsob organizácie práce a zabezpečovania prevádzkových režimov vo všetkých zdravotníckych zariadeniach“, mieni Balázsiková.

Ambulantným lekárom by to však nemuselo vôbec vyhovovať.

Viac možností privyrobiť si?

Ľudia, ktorí majú viac ako jedno zamestnanie, sa ani po novom nemusia neúmerne obmedzovať v pracovnom čase.

Ministerstvo práce neakceptovalo požiadavku Konfederácie odborových zväzov, aby najviac 48 hodín týždenne zamestnanec mohol odpracovať „aj vtedy, keď pracuje pre viacerých zamestnávateľov“.

Čo nejaký zamestnanec odpracuje pre jedného a čo pre druhého zamestnávateľa, sa nebude ani po novom sčítavať, takže naďalej môže týždenne odpracovať „aj dvakrát 48 hodín vrátane práce nadčas“, tvrdí renomovaná právnička Helena Barancová. V podstate nič sa nezmení ani na nadčasoch.

Na základe dohody o vykonaní práce bude možné pracovať ešte dlhšie ako v súčasnosti.

Na takú prácu popri zamestnaní, ktorá je obdobná tomu, čím sa zamestnávateľ zaoberá, zasa nebude potrebný jeho písomný súhlas.

Zamestnanec ho bude potrebovať, iba ak chce popri zamestnaní vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá je „zhodná“ s predmetom činnosti zamestnávateľa.

Hlavné zmeny Zákonníka práce od septembra

Závislá práca
Novela Zákonníka práce, ktorá bude účinná od 1. septembra, definuje, akú prácu možno vykonávať iba ako zamestnanie, prípadne „na dohodu". Za takúto „závislú prácu" sa bude považovať to, čo človek osobne robí v mene zamestnávateľa, na jeho pokyn, náklady i zodpovednosť a z väčšej časti opakuje isté činnosti.

Pracovný pomer na dobu určitú
Predĺžiť ani opätovne dohodnúť ho nebude možné neobmedzene často, najviac jeden raz za tri roky. Nadto to bude možné urobiť len z istých, dosiaľ známych dôvodov a navyše vtedy, ak ide o prácu, ktorá je závislá od striedania ročných období, každý rok sa opakuje a nepresahuje osem mesiacov v jednom roku (sezónna práca). V určitých prípadoch to však bude stále možné aj bez niektorého z týchto dôvodov.
Ak ide o opätovné zamestnanie na dobu určitú, nebude možné dohodnúť skúšobnú lehotu.
Zamestnávateľ nebude môcť okamžite skončiť pracovný pomer na dobu určitú aj bez uvedenia dôvodu.

Pracovný pomer na kratší pracovný čas
Dnes platí, že zamestnanie na menej ako 20 hodín týždenne možno skončiť výpoveďou z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu. Po novom to bude možné, ak ide o zamestnanie na menej ako 15 hodín týždenne.
Výpovedná lehota bude v takomto prípade predstavovať 30 dní, čo je o 15 viac ako podľa zákonníka účinného do 31. augusta.
Aj keď takýto čiastočný úväzok je na dobu určitú, predĺžiť alebo opätovne dohodnúť ho bude možné iba raz za tri roky a nadto len z určitých dôvodov.
Aj tomu, kto je zamestnaný na menej ako 15 hodín týždenne, bude v určitých prípadoch patriť odstupné.

Odstupné
Ak niekto dostane výpoveď preto, že

• - sa z organizačných dôvodov stal nadbytočným,
• - vzhľadom na svoj zdravotný stav nemôže ďalej pracovať alebo
• - sa jeho zamestnávateľ ide zrušiť alebo premiestňuje, dostane odstupné i mzdu za čas, po ktorý mu plynie výpovedná lehota. Dokonca to bude možné aj vtedy, ak sa zamestnanie skončí dohodou z týchto dôvodov.

Pracovný čas
Bude platiť, že priemerný týždenný pracovný čas zamestnanca vrátane práce nadčas nesmie prekročiť 48 hodín. Keď „priemerný", tak v skutočnosti bude možné za jeden týždeň odrobiť viac, za druhý zasa menej hodín a tak ďalej.
Dosiaľ zákonník v podstate nerobí rozdiel medzi jednotlivými profesiami. Od septembra jednu výnimku robiť bude. Z novely vyplýva, že zdravotnícky zamestnanec môže priemerne odpracovať až 56 hodín týždenne vrátane nadčasov, pričom pôjde o priemer za štyri za sebou idúce mesiace. Na týždeň tohto obdobia jednoducho musí pripadnúť najviac 56 hodín práce. Zdravotník s tým však musí súhlasiť.

Nepretržitý denný odpočinok
Ak minimálne 12-hodinový nepretržitý odpočinok zamestnávateľ z určitých, zákonných dôvodov skráti, po novom zamestnancovi musí do 30 dní poskytnúť rovnocenný nepretržitý náhradný odpočinok. Navyše, v iných prípadoch nebude môcť odpočinok skrátiť ani po dohode so zamestnancom, čo dnes môže.

Práca nadčas
Naďalej sa bude dať za rok odpracovať až 400 nadčasových hodín - najviac 150 na príkaz zamestnávateľa a 250 po vzájomnej dohode.
Dohodnúť to v určitých prípadoch bude možné aj s takým zamestnancom, ktorý robí niečo rizikové. Ak však ide o zabezpečenie bezpečného a plynulého výrobného procesu, čo je obvyklé v automobilovom, strojárskom či ťažobnom priemysle, bude na to treba mať súhlas zástupcov zamestnancov.

Pracovná pohotovosť
Čas, po ktorý zamestnanec je v pohotovosti na pracovisku, len nepracuje, sa bude považovať za pracovný čas. Za každú takúto hodinu mu bude patriť alikvotná časť jeho mzdy, najmenej však celá minimálna hodinová mzda. To do 30. septembra predstavuje 43,70 koruny a od 1. októbra 46,60 koruny.

Dohody o práci mimo pracovného pomeru
Na základe dohody o vykonaní práce bude možné odpracovať 350 hodín ročne, čo je o 50 viac, ako je možné podľa zákonníka účinného do 31. augusta.
Na dohodu o brigádnickej práci študentov bude možné odpracovať až 1040 hodín ročne. Podstatné je, že v priemere nemožno brigádovať viac ako polovicu určeného týždenného pracovného času, čo v zásade predstavuje 20 hodín týždenne.
Robiť sa bude dať aj na dohodu o pracovnej činnosti. Uzavrieť ju bude možné, ak ide o príležitostnú činnosť vymedzenú druhom práce, a to na najviac 10 hodín týždenne.

Práva odborov
Funkcionárovi nejakého odborového orgánu zamestnávateľ musí poskytnúť pracovné voľno s náhradou mzdy. Ak sa zamestnávateľ a príslušný odborový orgán nedohodnú na rozsahu voľna, vychádza sa z toho, koľko členov má odborová organizácia, ktorá u zamestnávateľa pôsobí:

počet odborárov | hodín voľna mesačne
menej ako 50 | 4
50 - 99 | 12
100 a viac | 16

(joč)