Keď Manuelovi Noriegovi budúci týždeň vyprší trest vo floridskej väznici, bývalý panamský diktátor si zabalí svojich pár vecí a poletí do Francúzska. Po sedemnástich rokoch v americkej väznici ho čaká nová cela.
V noci na včera ďalší sudca potvrdil piatkové rozhodnutie americkej justície, že ani štatút vojnového zajatca nebráni Noriegovmu vydaniu do tretej krajiny, ktorá ho chce súdiť. A to mu miesto na lavici obžalovaných už roky zahrievajú aj v rodnej vlasti.
Noriega toho za svojho života stihol veľa. A musí za to platiť ešte aj ako 73-ročný starec nad hrobom.
Diktátor vydržiavaný CIA
Noriega striedal spojencov i nepriateľov prirýchlo. Začínal ako šéf panamskej spravodajskej služby, ktorý ochotne spolupracoval s americkou CIA v boji proti pašerákom drog v Kolumbii. Neskôr prebehol na druhú stranu a sám pomáhal pašovať kokaín do Spojených štátov, či vo Francúzsku prepieral medellínskemu drogovému kartelu peniaze.
Ako vrchný veliteľ armády (1983 až 1989) sa stal jedným z najbližších latinskoamerických spojencov prezidentov Ronalda Reagana a Georgea Busha staršieho. Zakrátko sa však pre nich stal bremenom, ktoré donútilo Spojené štáty uskutočniť najväčšiu leteckú operáciu od čias druhej svetovej vojny.
Dvadsaťtisíc amerických vojakov sa v decembri 1989 vybralo do Panamy zatknúť jediného muža. Oficiálne to stálo život asi 500 ľudí, neoficiálne sa hovorí o piatich tisíckach.
V tom čase už americká administratíva nedokázala obhájiť spoluprácu s Noriegom. V roku 1986 americké médiá odhalili, že panamský vládca je najmenej desať rokov na výplatnej listine CIA a tá mu ticho toleruje, že sa sám stal pašerákom, obchodníkom so zbraňami a prepieračom špinavých peňazí. Potrebovala ho, aby mohla cez Panamu dodávať zbrane do Nikaraguy, kde tajne podporovali boj proti ľavicovým sandinovcom.
Noriega sa však stal veľmi nepohodlným a v roku 1988 proti nemu v Spojených štátoch vzniesli žalobu za obchod s drogami a pranie špinavých peňazí. Zatknúť ho musela americká armáda, ktorá preto vybombardovala vládnu štvrť a donútila Noriegu opustiť vatikánsku ambasádu, kde sa schoval.
V USA dostal 40 rokov, ale trest mu skrátili na sedemnásť. Vo Francúzsku ho v neprítomnosti odsúdili na desať rokov, v rodnej Paname mu hrozí najmenej pätnásť rokov za vraždu disidenta Huga Spadafora a 9 vojakov. To všetko si už zrejme odsedieť nestihne.
On sám by dal pred Francúzskom prednosť Paname. Podľa právnikov sa chce vrátiť domov očistiť si meno. Mnohí v Paname si však myslia, že sa chce vrátiť, aby sa trestu vyhol a mohol v pokoji zomrieť.
Pre Panamu však jeho návrat znamená otvoriť veľmi bolestivú kapitolu histórie. A na to je v krajine pri moci ešte veľa Noriegových priateľov. Exdiktátor toho veľa zažil a veľa vie.
Aj preto sa určite mnohým uľaví, že z floridskej cely poputuje najprv do parížskej.
