„Ľahké aj ťažké. Ľahké vtedy, keď sa vám učenie darí a vidíte na žiakoch, že ich vaše hodiny zaujímajú a že im niečo ľudsky i odborne dávajú. A tiež vtedy, keď máte kolegov, ktorí sú ochotní urobiť spolu s vami niečo naviac pre žiakov a keď to riaditeľstvo podporí a v najlepšom prípade aj ocení. Ľahké vtedy, keď viete, že doma nepadne ani slovko o tom, že nezarábate dosť,“ hovorí Michal Faláth z gymnázia na Metodovej v Bratislave. “A ťažké vtedy, keď sa neviete s triedou zladiť, keď sa vám hodina nevydarí alebo keď sa nájdu rodičia, ktorí vedome kryjú svoje dieťa pri podvode. A tiež vtedy, keď si pri pohľade na používanú učebnicu opäť pripomeniete, že bola vydaná v roku 1983 a keď vám inšpektor vytkne, že váš zápis v triednej knihe nie je od slova do slova totožný s tematickým plánom, ale pritom si vôbec nevšimne, že žiaci samostatne rozmýšľajú, riešia úlohy a diskutujú.

A úplne najťažie vtedy, keď vidíte, že my učitelia nie sme schopní bojovať za dôstojnejšie postavenie v spoločnosti.“

Netreba sa báť podpriemerných dinosaurov

Dobrí učitelia to majú komplikované – nielen, že učia deti, ešte aj oni sa učia. A tým ktorým sa chce, to aj prospieva. Len niekedy sa im nepáči, že to spoločnosť nevie oceniť.

Napriek tomu, že mnohí učitelia majú radi deti a skutočne s nadšením učia, nájde sa medzi nimi aj dosť takých, ktorí odmietajú každú snahu priviesť do školy čerstvý vzduch a svojmu stavu česť nerobia. „Nuž čo, tí ktorí sa neprispôsobia, tí vyhynú ako dinosaury,“ nezbedne mykne plecom mladá učiteľka.

„V každom kolektíve sú priemerní či podpriemerní ľudia, ktorých poteší, ak sa im podarí stiahnuť na svoju úroveň nejakú novú obeť. Ale sú v ňom aj ľudia s pozitívnym prístupom, ktorí môžu byť oporou pre začínajúceho učiteľa,“ tvrdí Michal Faláth. „Kľúčovú úlohu v tomto smere môže zohrať jedným či druhým smerom podpora alebo naopak ľahostajnosť riaditeľstva školy. A tiež schopnosť mladého človeka zorientovať sa v kolektíve a aktívne vyhľadávať kolegov naladených na rovnakú vlnovú dĺžku.“

Čo robíte cez prázdniny?

Škola by mala byť skutočne prostredím, kde sa deťom otvoria oči a zistia, aké úžasné je vzdelávať sa. Lenže háčik je v tom, že od učiteľov sa žiada pomerne dosť na to, v akých podmienkach pracujú. A to by sa ešte mali aj neustále vzdelávať. Pred rokmi nám povedal jeden učiteľ na otázku, či v lete pracuje na svojom profesionálnom rozvoji: „Nie. Brigádujem, aby som uživil rodinu!“ Aj keď učitelia nikde nemajú závratné platy, situácia je kritická najmä vo veľkých mestách, kde je živobytie drahé.. „Skúste si zo šestnásťtisícového platu zaplatiť nájomné a vyžiť.,“ reagovali takmer zhodne všetci. Preto si učitelia v lete, ale aj popri dennej práci cez školský rok berú prácu navyše. „Doučovanie, preklady, vyučovanie napríklad v autoškoel – to sú bežné aktivity,“ vysvetľuje Elena Repková.

Niektorí však aj predávajú poistky, robia barmanov, taxikárčia a podobne. To sa však nepovažuje za najlepšie riešenie. „Niektorí sú na ďalší zdroj financií odkázaní, bojím sa ale, že pri dlhodobom súbežnom vykonávaní iných zárobkových aktivít sa to postupne môže prejaviť na kvalite práce učiteľa, ak mu vedľajšia činnosť zaberá veľa času a síl,“ upozorňuje Faláth.

„V poslednom čase sa však cez Európsky sociálny fond robia vzdelávacie projekty, prostredníctvom ktorých si môžu učitelia privyrobiť. Ďalšou možnosťou zárobku sú projekty Otvorená škola a Digitálni štúrovci, alebo spolupráíca so Štátnym pedagogickým ústavom,“ upozorňuje Repková.

Aké je to byť učiteľ

„Väčšinou sa stretávam s tým, že žiaci majú záujem o štúdium a dokážu oceniť, keď učiteľ sa k nim správa korektne a má záujem svojich študentov niečo naučiť. Mnohí asi zostávajú učiteľmi, pretože ich táto práca zaujíma a očakáva, že v budúcnosti bude aj lepšie honorovaná,“ hovorí Elena Repková z Gymnázia Komenského.

„Známi mi často hovoria, že je ma na učiteľku škoda. A to ma nútia zamyslieť sa. Učiteľa mnohí na Slovensku začínajú považovať za „chudáka“, ktorý sa nevie nikde inde uplatniť,“ hovorí Naďa Mihálová z gymnázia Mateja Hrebendu v Hnúšti. „V škole som obklopená ľuďmi, ktorí sú vzdelaní, inteligentní a svoju prácu milujú, neustále sa vzdelávajú a odborne i ľudsky napredujú. No niektorým dochádzajú sily a nadšenie nakoľko sa denne boria s finančnými problémami a trpia morálnym nedocenením okolia. Pracujete v odbore, ktorý ste vyštudovali, máte prácu, ktorá vás baví a napĺňa a máte čas a priestor venovať sa svojim deťom? Ja áno, ale daňou je neadekvátne finančné ohodnotenie.“

“Najmä by sme sa mali zamyslieť, či skutočne učíme to, čo má zmysel. Ak tento zmysel nevidia deti, ani ich rodičia a často ani učiteľ nevie odpovedať na otázku „Načo mi toto učivo bude?“, nemôžeme sa čudovať, že deti škola nebaví,“ hovorí Ján Žabka, zo Súkromného gymnázia v Bratislave. „Určite to chce veľkú zmenu vo vnímaní spoločnosti, aby sa školstvo ako celok stalo prioritou nielen na papieri. Ale zaroveň to chce aj sebareflexiu učiteľov aj riaditeľov škôl a snahu nielen o zvýšenie platov, ale aj tlak na väčšiu voľnosť a slobodu škôl čo sa týka obsahu vyučovania, metód práce. Pretože, keď to trochu preženiem, dnes je situácia taká, akoby všetky reštaurácie na Slovensku ponúkali stále rezeň so zemiakmi a čašníci a kuchári by sa čudovali, že zákazníci sú už z toho otrávení. A to som si nie celkom istý, či ten rezeň nie je pár dní po záruke...“

“Obdivujem učiteľov, ktorí dokážu osloviť celú komunitu, či na dedine alebo v meste, a zorganizovať akadémie, vernisáže, športové podujatia pre deti a ich rodičov,“ hovorí Táňa Košinárová zo základnej školy na Holíčskej ulici v Bratislave. „Je koniec augusta a je mi jasné, že učitelia aj ich žiaci zregenerovali. Tešíme sa na september, lebo naši žiaci sú plní očakávaní a my zase tvorivých nápadov. Len aby bolo dosť síl a prostriedkov na ich realizáciu.“

Autor: gal