Manžel má cez týždeň dosť pracovných povinností, tak sa snažíme byť aspoň cez víkendy spolu a oddychovať. A hlavne vymyslieť niečo zaujímavé, striedať program, aby sme to mali trocha pestrejšie. Všetko závisí od nálady, počasia a pracovných povinností. Niekedy ostaneme doma alebo ideme ku kamarátom, ktorí majú domček, a tam polebedíme. Alebo k jedným či druhým rodičom. Cez víkendy ani často nevarím, lebo vždy niekam ideme a tam sa napapáme. Radi sa chodíme poprechádzať aj do Rusovského parku. Niekedy sa nám podarí ísť s manželom večer aj do kina alebo do opery. Teraz, keď mám malého, cítim trocha filmový deficit, lebo kino je moja slabosť.
Nákupom sa cez víkendy snažím vyhnúť. Všade sú "šóry" a "masovky" nemám rada. Už keď idem okolo parkoviska a vidím záplavu áut, otočím sa. Nakúpim si radšej cez týždeň doobeda, keď je všade málo ľudí.
Keď máme obidvaja voľno, radi vyrážame niekam ďalej, mimo Bratislavy. Nedávno sme napríklad objavili dve kúpeľné mestá Sarvár a Buck v Maďarsku, ktoré sme si obľúbili. Pôvodne sme mali v pláne ísť na výlet do Piešťan, no jeden manželov kamarát nám dal tip na tieto miesta. Boli sme nadšení hneď po prvej návšteve. Obidve mestečká majú výhodu, že sú pomerne blízko od Bratislavy. Jedno 90 a druhé 120 kilometrov. Majú podobný areál ako Piešťany - s bahnom, masážami a rôznymi terapiami. Je tam všetko, na čo si človek spomenie - bazény s termálnou aj normálnou vodou, vnútri aj vonku, čiže aj keď je chladnejšie, dá sa kúpať. V Bucku je taká "hustá" voda, že si človek nevidí na nohy. Obsahuje bahno a liečivé soli. Okrem termálneho bazéna je tam plavecký a vírivkový bazén a bazén pre deti. Kryté bazény sú spojené s vonkajšími, môžete plávať von a dnu, ako sa vám chce. Všetko je čistučké a nové. A navyše, ja tam úžasná strava. V detskom kútiku sa deti skamarátia a vôbec im neprekáža, že každý hovorí inou rečou. Aj milovníci východných učení si prídu na svoje. Majú tam napríklad zvon, do ktorého si môžete buchnúť a prečistí vám čakry.
Keď je normálny pracovný rok, bežne hrám cez víkendy večer v divadle a stáva sa mi, že doobeda idem do dabingu. Samozrejme, nie je to tak, že robím celý víkend. Na naskúšané predstavenie stačí prísť večer na šiestu a keď sa spieva, prídeme o piatej na zvukovú skúšku.
No keďže teraz sú divadelné prázdniny a začíname až v septembri, mám relatívne voľno a užívam si niečo ako veľmi predĺžený víkend. Robím program Filipkovi. Chodíme do zoo alebo do plavárne. Alebo zoberieme bager a ideme na pieskovisko pri dome. Keď boli tie strašné horúčavy a nechcelo sa nám ani päty vytiahnuť z domu, tak som mu nafúkla na balkóne bazénik, v ktorom má kopu rybičiek a lodičiek a bolo nám aj doma super. Teraz sme si postavili v obývačke stan, také iglu s tunelom a my, rodičia, chodíme k malému na návštevu. A čas nám ubehne ako voda.
Keď som bola slobodná, žila som síce spoločenskejším životom, ale nikdy som nebola typ, ktorý by vyhľadával diskotéky alebo žúry. Skôr ma bavilo stretnúť sa s kamarátkou a prekecať hodiny alebo ísť do kina. A tak, ako aj dnes, som často zašla k rodičom. Keďže práca herca je nárazová, snažila som sa udržať rovnováhu medzi pracovným a voľným časom. Keď sa skúša nová hra alebo začína nový dabing, trvá to asi dva-tri mesiace. Stalo sa mi, že som niekedy naozaj celé víkendy strávila za mikrofónom, ale keď sa to skončilo, vybrala som si voľno. V tom sa mi moja práca páči, lebo si môžem svoj čas korigovať a nikdy to nie je rovnaké.
Keď som bola malá, tiež sme víkendy trávili rodinne. Odmalička som bola trocha vážnejší typ a skoro celý voľný čas mi zabrali rôzne krúžky, napríklad herectvo či spev. To mi ostalo dodnes a vždy sa snažím využiť svoj voľný čas zmysluplne. Predtým napríklad na intenzívny kurz francúzštiny, teraz, samozrejme, predovšetkým s mojou rodinou. (zš)
foto - archív g. š.
