Ako osemročnému sa mu podarilo vďaka dokonalému hudobnému sluchu napodobniť 2600-hertzové pípnutie v telefóne a zistil, že mu stačí zapískať do slúchadla a môže telefonovať zadarmo.
Osobné počítače ešte v 50. rokoch neexistovali a tak sa technicky zdatní mladíci hrali celé dve desaťročia s telefónmi: volali po celom svete zadarmo, zo žartu prečíslovali klapky vo firme či presmerovali tisícky hovorov na domáci telefón kamaráta, ktorý ich vškole rozčúlil.
Joybubbles sa stal vďaka svojim vedomostiam o telefónnych systémoch v hackerskej komunite jednou z prvých veľkých autorít a inšpiroval napríklad aj Steva Wozniaka, neskoršieho zakladateľa firmy Apple.
Aktívna hackerská "kariéra" Joybubble pritom trvala relatívne krátko. Po tom, ako bol za manipuláciu s telefónnymi ústredňami podmienečne odsúdený, sa sústredil na legálne hrátky s telefónmi. Keďže web ešte nebol vynájdený, prevádzkoval napríklad vlastné telefónne linky, kde si mohli volajúci vypočuť rôzne zábavné odkazy. Celý život miloval telefónne spoločnosti, ale urážalo ho, keď mu umožnili pracovať pre ne len ako čističovi telefónov.
Pôvodné meno Joe Engressia si úradne zmenil na Joybubble, v roku 1991 sa stal "kňazom" Cirkvi večného detstva. Umrel vraj obklopený detskými hračkami.
Autor: tb
