Históriu džezu písal paličkami na bicie.
Ostatní obdivovali Ellingtona, Gillespieho,
Parkera alebo Davisa spod pódia, on ich mal
pred sebou. Okrem hudby obhajoval práva Afroameričanov.
Ešte nemal dvadsať a už mydlil rýchle rytmy pod trúbku Dizzyho Gillespieho. Schyľovalo sa ku koncu druhej svetovej vojny a mladého černocha považovali za najnadanejšieho bubeníka. Jeho viac zaujímalo, s kým si to môže rozdať na pódiu.
Do Európy sa pozrel v roku 1949, keď ho Charlie Parker zobral do Paríža. Vtedy už mal za sebou stovky hodín hrania. Cvičil najmä na koncertoch. S Parkerovým živočíšnym saxofónom jeho bicie splynuli na niekoľkých kľúčových nahrávkach. Jednou z nich je aj Savoy 1945 session, album považovaný za bod zlomu v nahrávaní džezu.
Mainstream ho nudil. Nahral jeden z prvých albumov improvizácií na bicie, experimentoval s neobvyklými rytmami, zúčastňoval sa na freejazzových orgiách.
V 70. rokoch zoskupil hráčov na rôzne druhy bicích do skupiny M'Boom, s ktorou sa venoval africkej hudbe. Afrika sa stala jeho veľkou témou. Pre oživenie jej tradícií urobil veľa, rovnako tak pre emancipáciu Afroameričanov v USA. Napísal suitu Freedom Now, v ktorej gospelový zbor spieva o rovnoprávnosti. Originálna skladba mu vyniesla nadšenie kritikov, ale aj miesto na čiernom zozname niekoľkých vydavateľstiev a rádií.
Dávno po šesťdesiatke vystúpil na scéne s rapperom a breakdanceovými tanečníkmi. Džezová legenda vyhlásila, že to bol jeden z jeho vrcholných zážitkov. (her)
