V týchto dňoch prebieha intenzívny zber slivkovín v podstate vo všetkých oblastiach. Nie všetci pestovatelia sa však môžu tešiť z nepoškodenej úrody, z ktorej im časť mohli poškodiť viacerí škodcovia. Takzvanú pravú červivosť plodov spôsobuje obaľovač slivkový. Je to bežne sa vyskytujúci škodca vo všetkých regiónoch pestovania sliviek.
Napadnuté plody zvyčajne skôr dozrievajú, sfarbujú sa do modra a často majú na povrchu plodu kvapôčku gleja. Bývajú aj oveľa mäkšie ako zdravé plody, pričom vnútri sa nachádza červenkastá húsenička spolu s hnedými kúskami trusu. Pri vlhkom počasí napadnuté plody následne poškodzuje aj hubové ochorenie - monilióza, takže slivky pomerne rýchlo hnijú.
Škodca prezimuje v štádiu dospelej húsenice v kokóniku pod kôrou, v mačine alebo v iných úkrytoch. Na jar sa zakukľuje a obyčajne v máji sa liahnu motýle. Oplodnené samičky kladú vo večerných hodinách vajíčka na malé plody, ojedinele aj na listy. Tento proces trvá niekoľko týždňov, pričom kladenie sa začína vždy o 7 až 10 dní skôr ako pri obaľovačovi jablčnom. Vajíčka sú okrúhle, ploché, šošovkovité, priesvitné a bývajú dobre prilepené k podkladu. Vyliahnuté húsenice sa krátky čas pohybujú po povrchu plodov a potom sa vžierajú dovnútra.
Tento druh obaľovača má u nás dve generácie. Prvá býva málo početná a ľahko ujde pozornosti pestovateľa, pretože opadávanie červivých plodov nastáva približne v rovnakom období ako júnový opad. Húsenice z týchto sliviek sa zakukľujú v rozličných úkrytoch a v prvej polovici júla sa objavujú nové motýle. Ich vajíčka sú základom druhej generácie, ktorá poškodzuje staršie dozrievajúce plody. Z týchto plodov sa dospelé húsenice sťahujú do zimných úkrytov, v ktorých si pradú pevné kokóny.
Ochrana proti prvej generácii vo väčšine rokov nie je potrebná pre jej nízku škodlivosť. Druhá generácia však má značný hospodársky význam, preto je chemická ochrana základom dopestovania nečervivých plodov. Termín ošetrenia sa riadi náletom motýľov do feromónových lapačov, pričom je signalizovaný vo viacerých médiách. Na začiatku kladenia vajíčok sa používajú prípravky na báze inhibítorov chitínu Dimilin 48 SC a Rimon 10 EC. Ak sa neaplikujú tieto prípravky, v neskoršom štádiu liahnutia húseníc (približne o 7 až 10 dní) sa používajú Calypso 480 SC, Decis EW 50, Decis 25 Flow alebo Zolone EC. Oba tieto termíny bývajú presne rozlíšené nielen podľa používaných prípravkov, ale aj podľa teplotných pomerov v našej republike, ktorá je rozdelená na štyri signalizačné pásma, s odstupom vegetácie od najnižších polôh po polohy nad 600 metrov nadmorskej výšky približne o 2 až 3 týždne.
Stanislav Barok
