fialové s bielymi okrajmi alebo dvojfarebné. Gloxínie dorastajú do výšky a šírky 30 centimetrov. V prvom roku má rastlina iba niekoľko kvetov, ale v ďalších rokoch ich počet podstatne rastie a niekedy ich je behom sezóny aj do sto. Na našom trhu sa gloxínie objavujú v jarných mesiacoch.
Gloxínia neznáša priame slnko (neumiestňujeme ju teda k oknu, na južnej strane), ale vyhovuje jej svetlé a teplé miesto, najlepšie s vyššou vlhkosťou vzduchu. Aj keď má rada vlhké prostredie, je citlivá na priame kropenie.
Dôležitá je dostatočná a rovnomerná zálievka. Gloxíniu zalievame na misku zospodu. Vodu v miske necháme "vypiť" a až po kratšej dobe ju opäť doplníme. Stojatá voda by mohla rastline uškodiť. Počas kvitnutia ju prihnojujeme raz za mesiac fosforečným hnojivom, čo podporuje tvorbu kvetov.
Gloxínie sa väčšinou pestujú ako jednoročné rastliny, ich hľuzy však možno na jeseň nechať uschnúť a na jar znovu vysadiť. Len čo rastlina na jeseň dokvitne a nemá už ďalšie puky, obmedzíme zálievku dovtedy, kým sa listy úplne nescvrknú a neuschnú. Hľuzu až do konca decembra necháme v črepníku v miestnosti s teplotou 12 až 15 stupňov Celzia. Potom hľuzu z kvetináča vyberieme, opatrne očistíme od starých koreňov a uložíme do sucha pri teplote okolo 10 až 13 stupňov Celzia. Správne prezimovaná hľuza je tvrdá a zdravá. Hľuza môže počas zimy zostať aj v kvetináči v suchom substráte.
Na jar hľuzu vysadíme do väčšieho kvetináča do čerstvej, ľahkej, vzdušnej zeminy. Hľuza nesmie byť zasadená príliš hlboko a najmä nie naopak. Z jednej tretiny má vyčnievať zo zeminy. Kvetináč prenesieme do teplej a svetlej miestnosti a začneme zalievať. Musíme sa však vyvarovať preliatia. Sledujeme objavenie sa prvých výhonkov. Ak vypučí viac výhonkov, ponecháme iba tri najsilnejšie a ostatné odstránime. Ďalej rastlinu ošetrujeme ako kvitnúcu gloxíniu. V treťom roku dosahuje hľuza v priemere až 10 centimetrov. Podľa toho volíme aj dostatočne veľký kvetináč.
Gloxínia sa rozmnožuje vegetatívne, a to buď listovými odrezkami pri teplote asi 20 stupňov Celzia (podobne ako africká fialka) alebo delením hľúz. Pri vegetatívnom rozmnožovaní si rastlina zachováva znaky materskej rastliny (farbu aj tvar listov a kvetov).
Autor: Katarína Kettmannová
