Dnešné menu Cukina a patizón

Krehká tekvička, ktorú na stole poznáme len krátko, približne od 70. rokov, si získala srdce každého mäsožravca aj vegetariána. Plnená mletým mäsom, vysmažená ako placka alebo len tak s vajíčkom, to je cukina. Ufónska tekvica diskovitého tvaru, to je ...

V Strednej a Južnej Amerike sa tekvica pestovala už pre tisíročiami, o čom svedčia nálezy semien vo vykopávkach. Najstaršie sa datujú do obdobia 8-tisíc až 10-tisíc rokov pred Kristom, ale či sú naozaj z Ameriky, sa nevie. V tých časoch patrili k trom pestovaným "súrodencom", ktorými boli: kukurica, fazuľa a tekvica. Dokonca sa aj spolu vysádzali. Do Európy priniesol tekvicu Kolumbus, pestovať sa začala v Stredomorí. Po taliansky sa píše zucchini a z tohto slova pochádza aj náš názov. Tekvica sa však nepoužívala len na varenie, z jej semien sa vyrábal olej a niektoré plody sa používali ako nádoby či naberačky.

Pestovanie

Cukety sú pomerne nenáročné na pestovanie. Potrebujú teplo, zavlažovanie a slnečnú polohu. Potom sa odvďačia krásnymi plodmi. Výhoda cukín je v tom, že začnú rodiť už 70 dní po vysadení planty. A ak ju nenecháme dozrieť, bude plodiť kontinuálne až do prvých chladných dní (kritická je teplota okolo 10 °C). Tekvica je dvojdomá rastlina. Samčie kvety bývajú menšie ako samičie, no podobne ako samičie sú skvelou lahôdkou na plnenie a zapekanie. Nehovoriac o tom, ako krásne zapečené kvety vyzerajú na tanieri. Cukina potrebuje k dobrému rastu ľahšie pôdy bohaté na živiny. Často sa vysádza na kompost, no má dosť veľkú spotrebu živín, čím môže kompost vyčerpať.

Spracovanie plodov

Plody bývajú podlhovastého cigarového tvaru. Šupka mladých býva svetlozelenej farby, ak ich chceme variť, netreba ich šúpať. Cukiny sú najchutnejšie pri veľkosti asi 15 cm. Vtedy sú zvlášť chrumkavé a pevné. U starších plodov môžeme šupku odstrániť a podobne aj semená zo stredu plodu. Cukinu môžeme zavárať (ako uhorky alebo čatní), môžemu ju aj mraziť (pokrájame ju na kolieska s hrúbkou asi 1 cm, vhodíme na 2 minúty do vriacej vody, potom hneď do studenej, osušíme a mrazíme po menších dávkach) alebo ju môžeme priamo konzumovať. Keď je dostatočne mladá, dávame ju do zeleninových šalátov surovú, staršiu použijeme na tepelné spracovanie.

Obsah živín

Voda sa podieľa 90 percentami na obsahu plodu, zvyšok je dôležitá vláknina, obsah vitamínov a minerálov. Cukina je ľahko stráviteľná, obsahuje málo kalórií, a preto je vhodná pre tých, ktorí si sledujú svoju líniu. Karotén, nachádzajúci sa hlavne v šupke, telo premení na vitamín A. Ten je potrebný na ochranu slizníc a na látkovú premenu v bunkách, chráni náš zrak a priaznivo vplýva na našu telesnú a duševnú pohodu. Keďže vitamín A je rozpustný v tukoch, je potrebné pri surovom stave cukiny pokvapkať ju (podobne ako mrkvu) rastlinným olejom. Ten mu pomôže vstrebať sa do tela. Táto tekvica obsahuje aj vitamín E, niektoré vitamíny skupiny B, ďalej horčík, vápnik, fosfor, železo, draslík a meď. Draslík v cukine pomôže dostať z tela nadbytočnú vodu, s ktorou z tela odchádzajú toxíny a pomáha stimulovať činnosť obličiek. Cukina je zvlášť vhodná pre ľudí, ktorí trpia cukrovkou, reumou, opuchmi končatín a nadváhou. Vláknina zase čistí črevá, teda ich steny, čím prispieva k ich priechodnosti.

Patizón

Aj o patizóne sa predpokladá, že pochádza z Ameriky, ale vyšľachtený bol pravdepodobne v jej severnej časti. Táto zelenina má fascinujúci tvar. Je diskovitého tvaru s charakteristickým zvlnením po okrajoch. Býva bielej farby, najnovšie vyšľachtili, podobne ako pri cukine, aj žltú odrodu. Patizón sa od ostatných tekvíc líši pestovaním. Rastlina má tvar kríčka, pôdy preferuje stredne ťažké. Šupka na mladých plodoch býva mäkká, preto ju netreba odstraňovať. Pri dlhšom skladovaní šupka stvrdne, preto na uskladnenie použijeme až plody z konca vegetačného obdobia. Podobne ako cukina priaznivo vplýva na srdce a obličky, má nízku energetickú hodnotu, preto je vhodný na redukčné diéty.

Autor: Miroslav Kubečka, kuchár, špičkový foodstylista